Like in a DREAM [SK]

25. časť

Streda a štvrtok prebehli dosť rýchlo. Ani v jeden deň z týchto som sa s Jackom nestretla, lebo bol preč. Netuším kde bol, ale tvrdil, že to bolo pracovne. Momentálne sedím na posteli vo svojej izbe a pozerám si facebook. Zničoho nič mi vyskočí správa od Dávida.

Dávid: ,,Žiješ?" Skoro som na neho zabudla. Keď som si uvedomila, čo sa práve stalo, spanikárila som a odhodila mobil. Netuším prečo, ale asi sa Dávida viac- menej bojím. Snažím sa to rozdýchať a radšej sa napijem vody, ktorú mám na nočnom stolíku a vezmem si mobil. Odvážim sa a naťukám mu tam pár výhovoriek. Okamžite zareaguje a už ani neviem ako, ale píšeme si. 

Dávid: ,,Nechcela by si ísť von? Som práve v Downtowne." Opäť som sa zľakla. Naozaj nemám chuť ísť s niekym von, komu som dala pusu len tak. Bože, pripadám si.. zle. Len nedávno som chodila s Tomášom, následne sa s ním rozišla, dala pusu neznámemu Dávidovi a potom svoje city začala chovať k Jackovi. Som na tom vážne zle. Po chvíli premýšľania sa odhodlám na napísanie správy. Chvíľu váham, ale nakoniec mu napíšem nie. Neviem, ako by som s cítila v jeho prítomnosti. Vyhovorila som sa na kopec domácich úloh a rozlúčila sa s ním. Chvíľu som ešte premýšľala, či mu nemám napísať, že môžem, ale nakoniec som tie myšlienky zahnala a pustila si pesničky do sluchadiel a zvalila sa do postele. Ležala som tam, spievala si a premýšľala. Domácich úloh nemám veľa, ale aj tak si neviem zvyknúť na tento nový život, na nového priateľa, nových kamarátov a všetko okolo toho. Z premýšľania ma vytrhne mamina, ktorá mi vtrhla do izby.

,,Adri? Počúvaj, mi ideme aj s Danielom do nákupného centra, nechceš ísť?" spýtala sa vľúdnym hlasom. V momente som započula pesničku A thousand years, ktorá mi vtrhla do uší a pokrútila som hlavou.

,,Pôjdem von s Jackom. Asi. Napíšem mu dobre? A ak nebude môcť pôjdem s vami," tiež som sa usmiala, ale chcela som aby konečne odišla, lebo som mu potrebovala zavolať. 

,,Dobre teda, nechám ťa tak. Potom daj vedieť," s týmito slovami vyšla z izby a ja som si pohotovo sadla a vytočila jeho číslo. Po dvoch zazvoneniach som započula jeho hlas, ktorý je ako balzám na dušu. 

,,Jack? Máš dnes čas? Alebo si stále preč?" dychtivo som vypľula tieto slová v očakávaní odpovede, ktorú som čakala, alebo dúfala, že bude pravdivá.

,,Nie, momentálne prechádzam okolo vašej štvrte. Mám prísť po teba? Pôjdeme ku mne ak chceš."

Usmiala som sa, ale svoje kútiky som roztiahla ešte viac, keď som zistila, že som u neho nebola a tak sa vo mne rozpálil plamienok očakávania. 

,,Jasné? Kedy prídeš?" 

,,Za päť minút som u teba. Pá, darling." Zložil. rýchlo som vyskočila z postele a schmatla svoj vak, aby som si do neho nahádzala potrebné veci. Keď som bola pripravená, ešte som si upravila vlasy a zbehla dole. 

,,Jack po mňa príde. Za dve minúty je tu," zaškerila som sa. Rodičia sa len usmiali a prikývli. 

,,Je milý," vydralo sa z ocina. Asi sa premáhal, aby to povedal. ,,A chutný," pripomenula mamina, ,,máš dobrý vkus." 

Rozosmiala som sa. Moja mamina povedala, že Jack je chutný? No, je to pravda, ale aj tak.

,,Mami, on je môj," tajuplne som sa usmiala a vykukla z okna lebo som počula motor auta.  ,,Je tu, majte sa," vybehla som z domu a nastúpila k nemu do čierneho BMW-éčka. 

,,Ahoj," pobozkal ma stíšil rádio. ,,Tak čo? Chceš ísť teda ku mne?" 

,,Samozrejme," usmiala som sa, ,,inak pekné auto."

,,Vďaka. Pohodlne sa usaď, lebo vyrážame," povedal a ešte mi dal letmú pusu na kútik pier. Zaradil a vyštartoval. Ešte nikdy som ho nevidela šoférovať, ešte nikdy som u neho nebola a ani som ho nvidela takého uvoľneného. Šoféroval úplne prirodzene, ako keby sa narodil za volantom. Nad tou myšlienkou som sa musela zasmiať. Jack sa na mňa obrátil a nadvihol obočie. 

,,Čo je?"

,,Nič," prehovorila som cez smiech, ,,len ma napadlo, že keď riadiš tak pohodlne, že či si sa nenarodil za volantom."

Jack sa uškrnul a poznamenal, že sa narodil v pôrodnici ako každé normálne deti. Mala som pripomienku na jazyku, ale Jack ma predbehol a povedal mi, že by som mala sledovať okolie. Tak som ho poslúchla a naozaj som neoľutovala. Vyzeralo to tu prekrásne. Cestu lemovali palmy, bol tam aj menší potôčik, kopec lavičiek a ľudí. 

,,Kde to sme?" spýtala som sa ešte stále nalepená na okne. Jack sa usmial, ale stále sa pozeral na cestu.

,,U mňa na ulici." Pár ľudí sa obzeralo za naším autom, pár si ho fotilo a niektorí nás úplne ignorovali. 

,,Prečo si nás fotia?" spýtala som sa, ale teraz už som sa pozerala na Jacka. Jeho pohľad stŕpol a všimla som si, že sa mu napli svaly na rukách. Z ťažka preglgol a opäť si uvoľnil svaly na rukách. Lenže ten výraz mu nezmizol. Jack pridal a už sme leteli cez celú ulicu. 

,,Nemal by si ísť tak rýchlo," poznamenala som, ale Jack mi nevenoval pozornosť. Radšej som stíchla a tak sa pozerala pred seba. Chvíľu sme ešte brázdili ulicou, až sme neprišli na koniec. Tam spomalil a zaparkoval na dvore veľkej vily. 

,,Vitaj," precedil cez zuby. Nechápala som a radšej som to ignorovala. Vystúpila som a zabuchla dvere. Naskytol sa mi pohľad na pekný trávnik, o ktorý je zjavne pečované a takisto tam boli aj nejaké kvetiny. Vyzeralo to ako zadný dvor. Vlastne, bol to zadný dvor. 

,,Bývaš tu sám?" spýtala som sa, ale stále som obdivovala kvety a záhradku. 

,,Hej," odpovedal stroho a motal sa okolo auta. Napokon si ho zamkol a podišiel ku mne. Objal ma zozadu okolo pása a položil si hlavu na moje rameno. Bolo to strašne príjemné. 

,,Ideme dnu?" prehodil nakoniec a ja som len prikývla. Vošli sme do krásneho veľkého domu a mne sa naskytol pohľad na krásnu halu. Hneď ako som vošla som si všimla, že tu býva sám. Dom bol totiž uprataný, ale na niektorých miestach bol bordel. Napríklad na veľkom bielom gauči v tvare písmena L. Bola tam rozhádzaná deka, nejaké oblečenie a pohodený notebook. Jedálenský stôl mal v presklenennom výklenku. Vyzeral dosť zpustošené, očividne jedával na ostrovčeku v kuchyni, ktorá tiež vyzerala dosť používaná. Mal tam rozhádzaných pár ingrediencii. Obzerala som si miestnosť naozaj dôkladne. Na to, že to bol bungalov, bol dosť veľký. Mal tam veľkú obývačku, v ktorej trávil asi najviac času, obrovskú bielu kuchyňu, ktorá bola tiež používaná, jedáleň, kde nikto nejedával a štvore zavreté dvere. 

,,Prepáč za neporiadok, nevedel som, že prídeš. Väčšinou sem nikto nechodí," poškriabe sa na zátylku a ospravedlňujúco sa usmeje. Ja len mávnem rukou na znak, že mi to je jedno. 

,,Čo je v tých dverách?" ozvem sa po chvíli. Jack na mňa pozrie a presunie sa ku dverám. Otvorí ich a spoza nich vykukne rozhádzaná posteľ. Ako väčšina domu je zladená do čiernej a bielej farby. V izbe sa nachádza veľká skriňa, odhadujem, že plná zemitých farieb, komoda, manželská posteľ a nočné stolíky. Porozhliadnem sa po izbe a sadnem si na posteľ. 

,,Máš to tu pekné," ozvem sa po chvíľke a očami blúdim po izbe. Vstanem z postele a odídem z izby. Jack ma nasleduje a automaticky mi otvorí ďalšie dvere. Tam má posilku, do ktorej som radšej nevstupovala. Potom sa presunieme k tretím dverám, ale Jack sa zarazí.

,,Čo je?" založím si ruky na prsiach. ,,Nič len, argh," zavrčí a otvorí dvere. S prekvapením otvorím ústa.

______________________

♦Ahooj! Takže dnes tu mám troška dlhšiu kapitolku. Má okolo 1200 slov :) Takže snáď ste si ju užili! Inak vôbec som nevedela čo tam mám napísať, ale potom to už išlo samo. Pokračovala by som aj ďalej, ale pochybujem, že by ste to chceli čítať také dlhé! :D 

♠ V médiach Jackovo auto ♥ (dokonale sa hodia aj palmy :D)

♣ Tak sa teda majte, 

Vaša Lily xoxo