Like in a DREAM [SK]

39. časť

Ľudia! Ospravedlnte to moje nepravidelné prispievanie prosím :/ Na môj Summer Wishlist som pridala bod, že do konca leta musím napísať Like in a dream. A verte mi, že som sa trochu pohla. Nemôžem síce sľúbiť, že do konca leta bude Like in a dream kompletný, ale budem sa snažiť.

xoxo Lily 

                                                                       

Kufor mám už zbalený. Čakám len na Daniela, ktorý by mal každú chvíľu vyliezť z izby a naložiť všetky veci do kufra.

,,Aďa! Vstávaj, ideme," zakričí, keď sa spolu s kufrom teperí zo schodov. ,,Hlavne nespadni," zamrmlem si popod nos a zamknem si telefón. S ťažkosťou vstanem z kresla a zamierim ku vchodovým dverám, pred ktorými ma čaká kufor. Úprimne, už sa teším do Malibu. Na tie vlny, súťaž... Bude to moja prvá súťaž. Od vzrušenia som nemohla skoro vôbec spať. Deň v škole prebehol v pohode, až na to, že Harry neprišiel. Takže som tam bola sama.

Keď sa Daniel dotrepal s tým kufrom ku dverám, s radosťou som objala mamu, ktorá bola doma. Ocino musel dnes niečo vybaviť, takže neprišiel ako zvyčajne. ,,Maj sa a vyhraj tú súťaž," povzbudí ma a pobozká na čelo.

,,Ahoj a pozdrav ocina," usmejem sa aj s kufrom vyrazím k autu, ktoré patrí Danielovmu kamarátovi. Nechápem ako to, že mu ho požičal, ale nevadilo mi to.. Práve naopak.

,,Trafíš?" podpichnem ho a zapichnem mu prst do ramena. Viem, že to neznáša. Zatne zuby a pustí rádio.

,,Tomu ver. Mám tu Selenu," vycerí na mňa zuby a z vrecka si vytiahne telefón. Pomenoval ho tak, keď ho dostal na Vianoce minulý rok. Vtedy ju miloval, ale nie tak ako teraz. Prevrátim očami.

,,A zlato? Zobral som si aj cédečko Revivááál," zamáva mi ním pred očami. Nie žeby som Selenu neznášala, to nie. Mám ju rada, ale občas mi lezie na nervy, keď ju Daniel spomína.

,,Pusti tam Perfect," zamrmlem si popod nos a on to s nadšením urobí. ,,Aj ja ju milujem." Dá to na najvyššiu hlasitosť akú sa dá a konečne odíde z našej príjazdovej cesty.

***

,,Vitaj!" zasmeje sa keď odomkne dom pri pláži. Je strašne veľký. Teda, je väčší ako ten, v ktorom som bola s Jackom. Zostanem stáť pred dverami. Neviem prečo, ale nejako sa bojím vstúpiť, aby sa náhodou nerozplynul. Avšak, keď sa odhodlám, neoľutujem. Z chodby ma ovalí príjemný morský vánok. Všetko je tu zariadené do bielej farby. Všetko to tu potom vyzerá väčšie ako to je. Aj vďaka obrovským oknám, ktoré prepúšťajú asi najviac svetla.

,,Nádhera, však?" Nezmôžem sa ani na slovko. Vojdem ďalej a zavriem za sebou dvere. V obývačke je len veľká pohovka a konferenčný stolík. Nachádza sa tá veľká knižnica, ktorá je bohužiaľ prázdna. Kuchyňa je tiež biela a nachádza sa tu aj ostrovček z bieleho mramoru. Skrinky sú lesklé. V jedálni sa nachádza stôl pre šiestich taktiež v bielej farbe. Schody na poschodie asi ani nemusím opisovať. Bez váhania po nich vyleziem. Naskytne sa mi pohľad na chodbu, ktorá je tiež obsypaná denným bielym svetlo. Pozdĺž zábradlia sa tiahnu kvetiny.

Nachádzajú sa tu troje dvere. Tipujem, že spálne. Presuniem sa až na koniec chodby, najďalej od schodov a od všetkých dverí v domnienke, že bude najútulnejšia. Je tam veľká manželská posteľ, skriňa a nočné stolíky na obidvoch stranách. Zatvorím ju a presuniem sa k druhej, ktorá je zariadená tak isto, ale v tretej sa nachádzajú aj pracovné stoly- pre pracujúcich rodičov. Izbu zavriem a presuniem sa k tej prvej, ktorá je na konci chodby, najďalej od schodov. Dovlečiem si tam kufor a obsadím ju. Sú tu taktiež veľké okná, ale našťastie sú tu obrovské biele závesy, takže dúfam, že tu budem mať súkromie. Ako sa tu tak rozhliadam, všimnem si ešte jedny dvere, ktoré sú vedľa dverí z izby, takže som nemala šancu ich vidieť. Kúpeľňa. Veľká vaňa, umývadlo, záchod a skrinka na veci. Útulné. S nadšením si ľahnem do postele a zavriem oči. Vychutnávam si to.