Like in a DREAM [SK]

35. časť

,,Ahoj," pozdravila ma Jack keď som mu nasadla do auta. ,,Kde máš kvety? A.. čo to máš na sebe?" vyvalil na mňa oči a premerial si ma pohľadom. 

,,Zabudla som si ich v triede," vyskočila som z auta a vbehla do školy. Po ceste som stretla aj Chloe, ale ignorovala som ju. V triede už nikto nebol, ale kvety tam boli stále. Vzala som si ich a opäť sa vrátila za Jackom. 

,,To je Willove," usmiala som sa a pobozkala ho na privítanie. Nadvihol obočie a ja som rozšírila úsmev. ,,Mal to byť Harry."

,,Hej viem, ale Audrey ma obliala a Harry tam nebol," pokrčila som ramenami a zapla si pás.

,,A čo si mi to vlastne chcela povedať?" naštartoval. Keď sa zaplo rádio, stlmil ho aby ma počul. Vycúval a vošiel na cestu. Obzrel sa mojim smerom.

,,Takže, prišla som o kamarátku Chloe, ohovára ma, prišla som o kamarátku zo Slovenska, o môjho kamaráta zo Slovenska... Audrey ma obliala kávou pred všetkými a podobne. Strašný deň." Posťažovala som sa Jackovi a snažila sa, aby som neplakala. 

,,Je mi to ľúto," stisol pery do čiarky a venoval sa ceste. Po pár sekundách sa ku mne opäť otočil.

,,A prečo sa to vlastne stalo?" Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na neho. ,,Vieš ako sme boli v Malibu, že?" Prikývol. ,,No, je to na internete a všade. Proste tak."

,,Oni sa s tebou nebavia kvôli mne," zvraští obočie a pridá plyn. Pokrútila som hlavou. ,,Chloe som nepovedala, že s tebou chodím. A týždeň pred odletom som chodila s Tomášom. Myslí si, že som zlatokopka, keď som skočila po Taylorovi," odfrknem si a zapnem rádio. Na dnešok mám dosť toho rozčuľovania. Najradšej by som do školy ani nešla. 

,,Aha. Tak to mi je naozaj ľúto. Snáď to bude lepšie," povie a už sa venuje ceste. Čakala som, že povie aj niečo viac, ale očividne nevie nájsť správne slová. Teda snáď.

,,Inak," začnem, ,,kedy ma chceš prehnúť cez to koleno?" Obráti sa mojim smerom a lišiacky sa uškrnie. 

,,Chcela by si?" zasmeje sa. ,,Za chvíľu budeme mínať odbočku k môjmu domu. Pôjdeš?" 

,,Nemám náladu Jack," ospravedlňujúco na neho pozriem a z tašky si vytiahnem mobil. Vytočím Harryho číslo a priložím si ho k uchu. Práve míňame odbočku k ulici, kde býva Jack. Usmejem sa a počítam zvonenia.

Jedno... Druhé... Tretie...

,,Adriana! Čo sa deje? Všetko v pohode?" vyhŕkne hneď ako to zdvihne a v jeho hlase cítiť strach. Usmejem sa, lebo je vidieť, teda počuť, že mu na mne záleží.

,,Ahoj. Nie všetko je v úplnom poriadku," usmejem sa a pozriem sa von oknom. Ešte stále si neviem zvyknúť na to, že sú tu väčšinou palmy. 

,,Uf, to som rád. Čo teda potrebuješ?" nahodí svoj zvyčajný tón. ,,Nechcel by si ísť von? Potrebujem pomôcť s chémiou a nikto iný zo školy ma nemá rád," zafňukám do mobilu, ktorý si preložím do ľavej ruky. Hlavu si opriem o okno a pozerám sa do spätného zrkadla. Nikto za nami nie je. 

,,Ach. No, dnes mám ísť von s Chloe.. Ale môžem to zrušiť ak chceš," poznamená, ale počujem, že to nemyslí vážne. Alebo, že to tak nechce. V podstate som si ani neuvedomila, že s Chloe chodí. Celý deň sa skoro nebavili. Určite to mali dohodnuté skôr. Nahlas si povzdychnem a poklepkám bruškami prstov po telefóne, ako to mám vo zvyku.

,,Nie, všetko je v pohode. Jack je o rok starší, už sa to učil. On mi pomôže. Neruš to, dobre?" rozpačito sa usmejem a na okno nakreslím kľukatú čiaru. 

,,Dobre. Ale poviem jej, nech sa k tebe správa nor-," nestihne  dohovoriť, lebo ho preruším. Naozaj nechcem, aby Chloe dohováral.

,,Nie. Všetko je v pohode. Ok? Mám predsa teba. Ty ma máš rád. A mám Jacka, mamu, oca, Daniela, Willa.."

,,Počkaj čo? Práve si povedala Willa. Čo tým myslíš?" 

,,No, je fajn.. Pomáha mi," ľahostajne pokrčím ramenami. Opäť si sadnem vzpriamene a pozriem sa na cestu. Pred nami ide červené Ferrari, ktoré sa rýchlo stráca. 

,,Adri, toto si ešte rozmysli. Nie vždy sa mu dá veriť. No, možno nikdy. Počúvaj, musím končiť.. A si si istá, že to nemám zrušiť? Alebo jej dohovoriť?" posledný krát sa uistí. Záporne pokrútim hlavou.

,,Harry, nerob si starosti. Všetko zvládam a stíham. Nepridávaj sebe ani mne ďalšie. Maj sa dobre? A prosím, s Chloe ma nespomínajte. Snaž sa zmeniť tému. Dobre?"

,,Okej, ale ak by bolo niečo tak zavo-"

,,Harry!" nahnevane zasyčím a mobil si preložím do druhej ruky. ,,Nič viac netreba. Ahoj," zložím to skôr ako sa stihne rozlúčiť. 

,,Jack? Máš dnes voľno?" spýtam sa a jemne sa usmejem. Pozrie na mňa s nechápavým výrazom. ,,Potrebuje pomôcť s chémiou," pokrčím ramenami. 

,,A! Máš cez víkend čas?" nadhodím. Nemám čo stratiť a možno ani získať. Netuším ako sa dostanem do Malibu. Ak Jack nebude mať čas, možno budem musieť napísať Colovi.

,,Nie. Prepáč. Mám niečo v New Yorku. Letím tam už vo štvrtok. Zabudol som ti to povedať... A nechcela by si ísť so mnou?" spýta sa s úsmevom. Je taký zlatý keď sa takto nesmelo usmieva.

,,V piatok idem do Malibu. Pravdepodobne. Netuším ako, ale musím ísť, lebo tam bude nejaká súťaž. Surferská."

,,Aha. A ako tam mieniš ísť?" 

,,Netuším."

***

Celý zvyšok dňa sme sa s Jackom učili. Pomáhal mi s úlohami a ja som konečne vypla. Už som nemyslela na to, ako mi Chloe ublížila. Iba párkrát sa mi tá myšlienka vtesnala do hlavy, ale vždy sa mi ju podarilo odohnať. Som rada, že mám Jacka a rodinu.

,,Mami?" spýtam sa maminy, keď vyprevadím Jacka. ,,Nepôjdeme cez víkend do Malibu?" 

,,Nie, myslím, že sme to nemali v pláne," vezme si telefón a vyťuká do neho dačo. ,,Prečo?" usmeje sa a na chvíľu zdvihne zrak od displeju. 

,,Vtedy je súťaž," pokrčím ramenami. ,,Aha, no dobre. Ja som ti zariadila vodičák. Teda vo štvrtok tam ideš na tie skúšky. Okej?" 

,,Dobre. Nevieš, kedy mi ho asi dajú?" 

,,Netuším," pokrúti hlavou. ,,Áno?" vyhŕkne keď jej niekto zdvihne telefón. Odkráča preč a a mňa nechá stáť na chodbe. 

Prejdem ešte do pracovne za ocom, či by ma nemohol odviesť on. ,,Ahoj," pozdravím ho, keď vojdem do pracovne. Ocino práve pracuje na počítači. Očividne má nejakú dôležitú prezentáciu. 

,,Môžem sa ťa spýtať, že či by si nemal cez víkend čas? Potrebujem odviesť do Malibu. A ešte kľúče od domčeka." Ocino na mňa uprie svoje unavené oči a pretrie si ich. Vezme si šálku a odpije si z nej. ,,Adriana, prečo tam potrebuješ ísť?" ozve sa unaveným hlasom.

,,Je tam surferská súťaž." Snažím sa usmiať, ale v duchu sa modlím aby povedal áno, lebo netuším ako sa tam inak dostanem.

,,No, je to potrebné? Vtedy nemám práve moc času, ale no.. Možno by sa... Jack nemá čas?" 

Odkašlem si a prehrabnem si vlasy. ,,Nie, ide do New Yorku. Ani mama nemá čas. A je to dôležité," poklepem si rukou po stehne a obzriem sa po pracovni. Je to tu príjemne zariadené. Nachádzajú sa tu veľké skrine a obrovský drevený stôl.

,,A Daniela si sa pýtala?" 

,,Daniela?" vytreštím oči, ,, on má auto? A vodičák?" 

,,No, áno. Robil si ho nedávno. Môže ťa odviesť on," pokrčí ramenami a ďalej sa venuje prezentácii. Povzdychnem si a vyjdem z miestnosti. 

Zaklopem na dvere bratovej izby a chvíľu tam čakám. ,,Áno?" ozve sa spoza nich a za pár sekúnd sa objaví zdroj.

,,Deje sa niečo?" spýta sa vo dverách a začudovane na mňa pozrie.

,,Potrebujem odviezť. V piatok do Malibu. Máš čas?"