Like in a DREAM [SK]

30. časť

Vau! Už máme za sebou tretiu desatinu príbehu! Uvidím ako sa to bude ďalej vyvíjať a kedy to už ukončím;) :D Ale keďže sme tesne za polovicou deja, asi to nepôjde tak ľahko! :D

,,Ahoj Dyl, snáď nevadí, že som si doniesol moju priateľku," privinie si ma Jack. Práve sme vošli do nahrávacieho štúdia.

,,V pohode, ale musíme to už nahrať, tak poď," precedí cez zuby Dyl. Je na ňom vidieť, že je trocha zaneprázdnený a unavený. Vedie ma do iných dverí, nie do tých, do ktorých vošiel Jack. Spýtavo na neho pozriem.

,,Jack ide nahrávať. Ty sa ideš pozerať," zazubí sa a otvorí mi dvere. Vojdeme do veľkej miestnosti, ktorá je plná všelijakých elektronických zariadení. Sú tu ešte dvaja ľudia, ktorí sa okolo toho motajú. Potom si všimnem veľké okno podobné tomu, ktoré mal Jack doma. Za ním aj stojí. Keď si ma všimne zakýva mi a nasadí si sluchadlá. Dyl sa poberie zapnúť nejaké gombíky a potom sa vráti ku mne.

,,Sadni si a toto si nasaď," podá mi sluchadlá a ukáže na stoličku. Prikývnem, vezmem sluchádla a sadnem si. Do uší mi udrie Jackov hlas. Hovorí: ,,Nebaľ mi ju!"

Zasmejem sa a keď si Jack uvedomí, že som to počula aj ja, troška sa začervená.

,,Spievaj a nerečni," zahriakne ho Dyl, ktorý hovorí do mikrofónu. Pohodlne sa usadím a pozerám na Jacka, ktorý sa chystá spievať. Je taký chutný a ja sa teším na jeho novú pieseň. Okamžite sa mi v ušiach rozoznie melodický hlas, ktorý mám tak rada.

Zachytávam slová piesne a započúvam sa. Spieva o tom, že konečne našiel dievča, ktoré mu rozumie a berie ho takého aký je.

V momente otvorím oči a všimnem si, že Jack mi pozerá do očí. V momente by som mu skočila okolo krku. Je to také dokonalé, že sa skoro roztápam. Dyl ma prichytí ako sa usmievam dokorán a potom mu to docvakne. Tiež sa uškrnie, ale nič nehovorí.

***

,,Ty! To..bolo!" vyskočím na neho a neviem sa vykoktať. ,,Hmm, hej bolo to o tebe," zaškerí sa a pobozká ma do vlasov. Usmieva sa svojím svetovým úsmevom.

,,Milujem ťa," zašepkám mu do pier.

,,Aj ja teba, ale keď to máme nahrané budeme musieť ísť," potiahne ma smerom k východu, ale Dyl nás zastaví.

,,Ho-ho-ho, hrdličky! Vonku čaká zástup novinárov. Vedia, že si tu a vedia o záhadnej kráske," stojí opretý o zárubňu a pokukuje po nás. V ruke zviera cédečko.

,,A tu máš kópiu," podá ho Jackovi a kývne k dverám, ktoré sú za nami. ,,Zadný východ, predpokladám, že tam máš auto." Pozriem na Jacka, ktorý len pokrúti hlavou.

,,To sa mám do prdele o všetko starať sám?!" zavrčí a zdvihne ruku. Jack mu do nej hodí kľúče a Dyl už beží.

,,Za dve minúty som tam. Padajte!" zakričí za nami a my sa poberieme ku dverám.

,,Je mi to ľúto," zašepká mi Jack do vlasov. Neveriacky na neho pozriem. Jemu je ľúto, že sme spolu?

,,Čo ti je ľúto?" nechápem. Cítim miernu bolesť v hrudníku. Jack mi stisne ruku pevnejšie a privinie si ma k sebe ako to rád robí.

,,Choď niekam s takýmito otázkami Darling. To, že som ťa priviedol do takejto kaše mi je ľúto." Pritiahnem si ho bližšie a už stojíme v pevnom objatí. Čo sa mňa týka, vystála by som tu kludne aj dieru ak by to znamenalo, že budem len s Jackom a nič nebudem potrebovať. Len ja a on. On a ja.

,,Mali by sme ísť," oznámi mi s pohľadom upretým na hodinkách. Už sú to tri minúty," stisne pery.

,,Troška si zašportujeme," stiahne ma so sebou na schody. Utekáme po schodoch a ja ich nestíham počítať. Je ich asi cez päťdesiat. Vzdychnem si. Fakt som nečakala niečo takéto. O necelú minútu sa ocitneme v studenej betónovanej garáži a presunieme sa k Jackovmu čiernemu BMW-éčku.

,,Dyl, máš to u mňa," zakričí Jack, keď stojí pri aute. Otvorí dvere a nasadne tam extrémne rýchlo, až mám na chvíľu pocit, že to auto nevydrží.

,,Sadaj," zavelí Dyl, ktorý mi drží dvere. ,,Vďaka," zamrmlem a nasadnem. Zabuchne za mnou a kývne na pozdrav.

,,Prepáč," ospravedlňuje sa Jack a vychádza z garáže. Je tu taká zima, že mi naskočí husia koža. Jack si to všimne a zo zadného sedadla uchmatne čiernu mikinu. S úsmevom mi ju podá. Priviniem si ju k sebe a vdychujem vôňu.

,,Nefetuj, obliekaj," poznamená. Uškrniem sa, ale nič nepoviem. Mikinu si oblečiem, ale je mi veľká- ako inak. Zato je veľmi pohodlná a krásne vonia.

,,Pristane ti," pochváli ma a pozerá na cestu. Na chvíľu odvráti zrak a stretnú sa nám pohľady. Venujem mu jeden vďačný a chytím ho za ruku, ktorú má na mojom kolene.

,,Viac ako mne," prizná a pridá plyn. Rútime sa po diaľnici, ktorú lemujú desiatky paliem. Je to prekrásny pohľad. V diaľke zbadám more a okamžite zatúžim po slanej teplej vode na mojich rukách. Tak rada by som si zasurfovala!

,,Za chvíľu odbočujeme," veľavravne sa usmeje.

***

Vystúpim na skale, z ktorej vidím na kilometre ďaleko. Všade je tu krásne. Palmy, piesok a more.

,,Jedno z mojich obľúbených miest," usmeje sa Jack a sadne si na lavičku. ,,Vždy keď chodím z Malibu sa zastavím na tomto odpočívadle. Verila by si, že skoro nikdy tu nikto nie je?" pozrie na mňa nechápavým pohľadom.

,,Veď je to tu hotový raj! Hlavne večer, ale to si nemôžeme pozrieť, keďže by sme nestihli všetko. A ani nestíhame. Vstávaj!" zdvihne ma z lavičky a nesie ma v náručí k autu.

,,Si krásna ako princezná," poznamená, ,,a pokiaľ viem, princezné majú princov. Som tvoj princ?" Nadvihne obočie a zahryzne si do pery. Pravdepodobne preto, aby sa nesmial. Usmejem sa, ale len na chvíľu.

,,Čo ti ja viem," zatiahnem a zahľadím sa na more. ,,Nemám čarovnú črievičku, podľa ktorej ma nájdeš."

,,To teda nemáš," zamračí sa, ,,ale to nevadí. Tvoj princ sa niekedy objaví." Zatvári sa smutne a ja ho pobozkám. Je to čistý blázon, ktorý má vždy čo chce! A vie ako to dosiahnuť.

,,Si môj princ a neotravuj s takýmito blbými otázkami," vrátim mu to a vyskočím mu z náručia. Nasadnem do auta a čakám kam ma zoberie teraz.

***

,,Madam, vystupujeme v najzaujímavejšej budove sveta," natiahne ku mne ruku Jack. Stojíme pred budovou, ktorá nevyzerá ako budova. Vyzerá to skôr ako opustený dom. Strasie ma.

,,Neboj, je to nanajvýš bezpečné," ubezpečí ma a ja ho chytím za ruku. Rozhodnem sa mu veriť a nechám ho nech ma vedie. Otvorí obrovské kovové dvere a zavedie ma do miestnosti, ktorá hrá všetkými možnými farbami. Nejaký pouliční umelci to tu postriekali sprejmi. Vyzerá to svetovo. Jack ma pevnejšie chytí za ruku a vedie ďalej. Ocitneme sa pri ďalších dverách, ktoré bez ťažkostí otvorí. Za nimi sa nachádzajú steny pokryté všemožnými cédečkami . Od malých a bezvýrazných po veľké zlaté platne.

,,Väčšina ľudí, ktorí tu boli sem dačím prispeli. Väčšinou o tomto mieste vedia len umelci, ale aj tak." Nezmôžem sa na jediné slovo a preto radšej ticho hľadím na tú krásu. Jack si ma obzrie a usmeje sa. Pristúpim bližšie a všimnem si, že na každom z nich je napísané meno. Vidím tu mená ako Madonna, The Beatles, Justin Bieber a iné. Ako to, že som o tomto mieste nikdy nepočula? Je to tu také opustené, alebo prečo? Nechápem to a radšej si obzerám iné platne. Sú tu aj mená, ktoré mi nič nepripomínajú.

,,Mám tu niečo." Jack z vrecka vytiahne malý disk a čiernu fixku, ktorú mi podá. Disk si najprv obzrie a pobozká ho. Zasmejem sa a Jack spolu so mnou. ,,Teraz ty," podá mi ho a ja spravím to isté. Čiernou fixou napíšem svoje a Jackovo meno. Potom ho spolu povesíme na jeden klinec, ktorý je tam osamotený. ,,Pokračujeme." Otvorí ďalšie dvere.