Like in a DREAM [SK]

43. časť

,,Och," vydralo sa zo mňa, lebo som premáhala plač. Tieto krásne slová boli ako náplasť pre moju dušu.

,,Aj ja ťa milujem!" vyhŕkla som a Jack sa zasmial. ,,Ja viem. Teším sa ako ti to po škole všetko poviem do očí. A bude toho aj omnoho viac," povedal. V jeho hlase som pobadala mierny náznak úsmevu. Utrela som si slzy a roztraseným hlasom som ukončila telefonát. ,,Aj ja. Ale už musím ísť..." Keď som ukončila hovor, spomenula som si, že musím odovzdať riaditeľke ten papier. Dosť m to vykoľajilo lebo som si uvedomila, že Jack o tom nevie. Čo ak sa nebudeme môcť vídať? Čo ak bude musieť zostať v Downtowne.. Opäť som premáhala plač. Vybrala som sa teda s červenými očami smerom k riaditeľni. Úplne som ignorovala pohľady okoloidúcich študentov, zvonenie a záujem učiteľov. Išla som rovno a nezastavovala som sa. Vo svojom vnútri som sa cítila veľmi dobre aj keď to navonok vyzeralo inak.

Ani neviem ako a už som sa ocitla pred riaditeľňou. Rozhodne som zaklopala na dvere a ani nie minútu trvalo sekretárke kým mi otvorila. Veľmi dobre si pamätám ako som bola naposledy v riaditeľni. Bolo to na Slovensku a vtedy sa kvôli mne pobili Jakub a Tomáš. Pripadá mi to ako neskutočne dávno. Ako keby som sa za tých pár mesiacov stala niekým úplne iným.

,,Poďte ďalej Adriana," pozvala ma sekretárka. Dosť ma prekvapilo, že vie ako sa volám. ,,Vďaka," usmiala som sa na ňu a ona mi ukázala dvere, kde bola pani riaditeľka.

,,Dobré ráno," pozdravila som sa staršej panej, ktorá mala na nose okuliare a sedela v moderne vybavenej kancelárii.

,,Dobré ráno," odzdravila a príjemne sa usmiala. Ukázala na stoličku oproti nej. ,,Čo ťa ku mne priviedlo Adriana?"

,,No," začala som opatrne, ,,určite viete, že môj priateľ je Jack Taylor.. Preto pre vás možno nie je niečo nezvyčajné, že sa kvôli tomu stávam objektom mnohých narážok a poznámok. Dokonca som kvôli tomu stratila mojich veľmi dobrých kamarátov. Nevidím dôvod tu zostávať. Nemám nič proti tejto škole. Predsa len to bola v podstate moja prvá skúsenosť s americkým školstvom. Veľmi sa mi tu páčilo, ale myslím si, že mám svoje miesto niekde inde." Podala som jej papier a ona si ho zobrala. Mlčala. A ja som stála pri jej stole a pozerala sa na ňu. Nemalo čas tu zostávať, chcela som byť čo najskôr v triede.

,,Zaujímavé. Ale súhlasím s tebou. Práve som toto očakávala. Alebo skôr prívetivosť a zvýšenú pozornosť, ale každý sa predsa zmýli nie?" usmiala sa a papier položila na stôl. ,,Tak ako teda? Budeš tu do konca týždňa či dnes si tu posledný deň?" Mierne som zaváhala, ale potom som si spomenula, že predsa len by som mohla nastúpiť až od pondelka.

,,Budem tu do konca týždňa. A ak by som vás mohla poprosiť.. Nikomu to nehovorte," mierne som sa usmiala a riaditeľka môj úsmev opätovala. ,,Samozrejme, ako si želáš. Vyhlásenie podpíšem a okopírujem si ho. Originál ti vrátim. Počkaj chvíľu." Vstala a pobrala sa ku kopírke. Všimla som si, že má na sebe nohavicový kostým. Vyzeral celkom draho. Určite tu dobre zarába.

,,Nech sa páči," podala mi papier opäť sa posadila. Vďačne som sa usmiala. ,,Ďakujem." So skvelým pocitom som vychádzala z riaditeľne. Som konečne voľná a môžem odtiaľto nadobro odísť.

***

,,Kde si bola?" vyskočil na mňa Harry po hodine. Prišla som totiž pätnásť minút po začiatku hodiny.

,,V riaditeľni, vravela som to aj učiteľke," prevrátila som očami. Vôbec som na neho nemala náladu. Je pravda, že by som s ním mala stráviť posledný týždeň, ale dnes na neho vážne nemám náladu.

,,A čo si tam riešila?" zamračila sa. ,,Choď za Chloe a prosím, nechaj ma." Odbila som ho a radšej som sa pobrala na trávnik. Nejako som sa dozvedela, že tam môžeme chodiť aj počas obyčajných prestávok. Našla som si nejaký kus trávniku ktorý bol ďaleko od všetkých a sadla si tam. Chvíľu som tam len tak ležala so zavretými očami a usmievala sa. Stále som si v hlave premietala tie skvelé slová, ktoré mi Jack vravel.

Prestávka ubehla rýchlo a ja som sa tak isto rýchlo pratala do triedy. Po zvyšok dňa so mnou Harry neprehovoril, čo som pokladala za dobrý nápad. Snažila som sa sústrediť na učenie, čo som úspešne zvládla. Navyše po škole som sa mala tešiť na Jacka a nejako som sa musela rozptýliť.

,,Áno alebo nie?" ozvalo sa na druhej strane keď som zdvihla hovor. ,,Áno," zasmiala som sa a Jack spolu so mnou. ,,Tak si teraz pekne sadni na lavičku pred školu a čakaj na mňa. Hneď som tam."

Netrvalo dlho a Jack naozaj stál pred našou školou s tým svojim čiernym BMW. Vystúpil z auta a skoro som odpadla. Bol v čiernom obleku a na očiach mal čierne slnečné okuliare. Vyzeral úžasne. Okamžite som sa za ním rozbehla a hodila sa mu okolo krku.

,,Ahoj!" chytil ma do náruče a roztočil. Potom ma pustil na zem a stiahol ma do svojho objatia. ,,Tak si mi chýbala," pošepkal mi do ucha a mne sa naježili všetky chlpy na zátylku. Ako som ja potrebovala počuť jeho hlas naživo! Ako som ja potrebovala byť v jeho objatí! A ako potrebujem ochutnať jeho pery! Mierne som sa od neho odtiahla a pozrela sa na neho. Okuliare mal stále na tvári a tak som mu ich zložila. Zahľadela som sa do tých jeho dvoch malých čokoládiek a obaja sme vedeli čo chceme. Okamžite sa mi prilepil na pery a pobozkal ma. Ten bozk bol pre mňa ako kvapka vody po dni na púšti. Nevedela som sa ho nabažiť a tak som po ňom dychtila, že som bez neho nemohla vydržať ani o chvíľu dlhšie.

,,Milujem ťa," pošepkal mi pomedzi bozky. ,,A ako veľmi! Si moje všetko!" vyhodil si ma do náruče a ja som mu obkrútila nohy okolo pása.

,,Aj ja ťa milujem. Vieš ako som si nadávala za to, že som na teba vyskočila s tým turné?"

,,Nelám si nad tým hlavu, dobre?" priložil svoje čelo o to moje. Pozerali sme si do očí a predávali si milióny nevyslovených slov.

,,Môžem ťa zložiť?" spýtal sa s úsmevom na perách po hodnej chvíli. So smiechom som prikývla a on ma vzal za ruku. Preplietol si so mnou prsty a odviedol ma k autu. ,,Nasadaj princezná," otvoril mi dvere a počkal kým si nasadnem.

,,Odveziem ťa domov a ty si dáš najkrajšie šaty čo máš. Pripravil som pre nás program," tajuplne sa usmial a naštartoval. Narýchlo som mu vlepila pusu na líce. Jack sa usmial a vypol motor. ,,Máme ešte štyri hodiny, nikomu to neuškodí," vyhlásil a nahol sa ku mne. Opäť sa mi prilepil na pery. Myslím si, že dnes budeme musieť dohnať celý týždeň. Avšak neviem či sa nám to podarí.