Ďalšia na zozname( Slow Updating)

Six

,, Viem, že je piatok posledná hodina, ale mohli by ste dávať aspoň čiastočne pozor!" zakričal trošku dosť naštvane  učiteľ chémie, ,, o nič iné vás nežiadam!" prevrátim nad ním očami. Ako keby ho niekto niekedy vnímal. Tie jeho strašne dlhé a monotónne monológy, ktoré sú aj tak k ničomu.

Pán Burns sa posadí naspäť na stoličku a pokračuje v rozprávaní. Mobil, ktorý mám odložený v lavici mi zavibruje. Pomaličky ho vytiahnem a pozriem sa, kto ma môže teraz otravovať.

Na obrazovke svieti neznáme číslo. Mobil zavibruje znova. Ale už to nie je správa od neznámeho čísla, ale pre istotu od súkromného. Ale kto by mne mohol teraz písať? Rozkliknem najprv prvú správu.

Neznáme číslo: Ahoj Liv. James mi povedal, že ideš niekoho doučovať matiku. Keď budeš mať večer čas tak sa ozvi. A dúfam, že sa zajtra môžem zastaviť chcem ti niečo povedať ale osobne. Lukey.

Keď si to prečítam, pousmejem sa. Takže James spravil o čo som ho poprosila a ešte mu dal aj moje číslo.

 Ja: Ahoj Luk. Jasne, že môžeš. Večer sa ti určite ozvem. Liv

A teraz prichádza na rad druhá správa.

Súkromné číslo: Ahoj kráska. Správu som odovzdal a dúfam, že nevadí keď som Lucasovi dal tvoje číslo. James

Ja:  Nie, je to v poriadku. A ďakujem, že si mu to povedal.

Odpísala som mu, uložila si oba čísla a mobil som odložila naspäť na miesto.

,,Takže, myslím si, keďže do konca hodiny zostáva ešte 20 minút, tak si niečo zopakujeme, " povedal Burns a otvoril si svoj notes, ,,a mohli by sme si to dať aj na známku. Takže najmenej známok má..." Len nech ma nevyvolá. Len nech ma nevyvolá, lebo to neviem. ,, Slečna Thompson"zvolal a zatvoril notes. No super. Tento deň už nemôže byť horší. S nechuťou sa postavím a pomaly sa presúvam k tabuli.

,,Napíšte mi vzorec pre koncentráciu." povie a zahľadí sa na mňa. Toto ja ľahšie než som si myslela. Na tabulu napíšem to, čo si myslím, že je správna odpoveď. ,, Dobre a teraz avogadrovú konštantu." Toto je už ťažšie ale na vzorec si po chvíli spomeniem. ,,Prekvapivo to máte správne a ešte mi povedzte  koľko väzbový je uhlík v organických zlúčeninách?" otočí sa na mňa a prehnane sa usmeje. Super organika, tá mi nikdy nešla.  

Otočím sa smerom do triedy a prechádzam očami po všetkých,ktorý sledujú moje utrpenie a modlím sa, že mi niekto nejako pomôže.  Keď sa už dostávam do stavu kedy sa už na to chcela vykašlať, tak Simonov spolusediaci nenápadne na pravej ruke vystrel štyri prsty. Milo som sa na neho usmiala a pomaly sa otočila na pána Burnsa. ,, Uhlík v organických zlúčeninách je štvorväzbový."poviem isto.
,,Správne. Môžete si sadnúť a dostávate áčko." povie a niečo si zapíše. Idem si rýchlo sadnúť aby sa ma náhodou ešte niečo nespýtal.  Keď už bezpečne sedím pozriem sa na hodinky nad tabuľou. To som tam bola len päť minút ? Mne sa zdalo, že som tam stála celú večnosť.  Na zošit mi padne papierik. Nenápadne sa ho pokúsim otvoriť. 

Kto ti to furt vypisuje???? Celý čas čo si bola pri tabuli tak ti vibroval mobil.

Jedným okom pozriem na Darcy, ktorá sa usmieva od ucha k ucha a pohľadom ma nabáda aby som si pozrela telefón. Zoberiem si teda mobil do ruky a pozriem na displej kde je 5 správ? Ako vážne? A všetky sú od Jamesa.

James:  Dobre budem ťa čakať pred školou. A akú máš hodinu vlastne?

James:  Ja viem som otravný ale aspoň za odpísanie stojím.

James:  Haló kráska,neignoruj ma.

James:  Fajn viem,že som príšerný človek ale vážne by si mi mohla odpísať.

James: Ja ťa veľmi nilujem a bojím sa o teba.

Nad poslednom správou sa pousmejem.

Ja: Vážne ma niluješ???

James: Vidím, že chybu si všimneš hneď.  Už som sa bál,že ťa uniesli zlé mimozemské sily,keď si mi neodpisovala.

Ja:  Už len mňa by chceli. :-D :-D

,,Myslím si,že aj tak už nikto poriadne nevníma môj výklad," povie Burns a zdvihne pohľad od stola a pozrie sa na mňa. Prehnane sa na neho usmejem. ,,Takže vám všetky želám pekný víkend a vidíme sa v utorok. Môžete odísť,"  dopovedal a začal si baliť veci. Rýchlo si pohádžem veci do tašky a oblečiem si bundu, ktorú mám prehodenú cez stoličku.

,,Kam teraz pôjdeme?" spýtala sa zrazu Darcy. ,,No asi nikam, keďže musím ísť doučovať Smitha!" poviem, troškou irónie v hlase.  ,,Prepáč zabudla som." povie Darcy a ľútostne sa na mňa usmeje. Obe zasunieme stoličky a rezkým krokom sa vydáme preč z triedy.

"Olivia!!" začujem za sebou kričať Simona. ,,Spomeň čerta a on sa zjaví," povie škodoradostne Darcy a začne spomaľovať. ,,Čo to preboha robíš? Nespomaľuj!!" skríknem na ňu. ,, Nehovorila si, že ho ideš doučovat?" opýtala sa zmätene. ,,Ale nikdy som nepovedala, že k nemu domov idem s ním," povedala som a hravo sa usmiala. ,,A s kým?" zmätenosť z jej hlasu bolo už úplne cítiť. ,,S jeho bratom," odpovedala som a otvorila vchodové dvere.
Keď vyjdem von, zistím, že strašne prší. Preto rýchlo prechádzam očami po parkovisku, kým nezbadám čierny mercedes, v ktorom vidím Jamesovu blond hlavu na druhej strane ako stojím ja. Rozbehnem sa aby som veľmi nezmokla. 

,,Počkaj, čo?" dobehne ma Darcy na schodoch, ,, Ty ideš k Smithovcom doučovať Simona, ale vezie ťa k nim James? A odkiaľ a hlavne odkedy sa s ním poznáš?" Zastavím sa. Otočím sa k Darcy a spustím:,, Nemyslím si, že je zločin ísť radšej autom ako peši. A k tvojim otázkam, spoznala som sa s ním dnes na obede, keď som ho pustila pred seba v rade. A to mi pripomína, kde si bola cez obed ty? Lebo v jedálni som ťa nevidela." Darcy otvorí ústa a určite chce argumentovať s nejakou úžasnou výhovorkou, že sa musela učiť, ale mne je jasné, že bola s Markusom. Pozriem sa teda na ňu pohľadom, ktorý hovorí,že viem pravdu tak nech si nevymýšľa. ,,Markus ťa už čaká!" ukážem za nás. Pod strechou školy stojí Markus. Keď si všimne, že sa na neho pozeráme tak nám zakýva. ,,Ozvem sa ti večer a do podrobna ti poviem čo všetko sa u nich stane a teraz už choď!" poviem milo a usmejem sa. Darcy mi úsmev opätuje a vtiahne ma do objatia. Keď sa rozlúčime ona sa ponáhľa k Markusovi a ja zase k Jamesovi.

Moja predstava, že nezmoknem už aj tak nebola reálna, tak som kráčala normálne. Keď som už bola skoro pri aute dvere spolujazdca sa otvorili a ja som rýchlo nastúpila.

,,Ahoj!" pozdravila som sa hneď Jamesovi. ,,Ahoj kráska, prepáč, že si zmokla, ale nevšimol som si koľko je hodín. Chcel som ťa vyzdvihnuť pred vchodom." povedal a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Naštartoval auto a pomaly sme sa pohli preč z parkoviska.

Takže, túto časť by som chcela venovať mojej korektorke asi_nemam_meno_1573 a korektorke korektorky karinka_chrenik. Za prvé za úžasnu korektúru (  a za zvládanie toho,že nepíšem čiarky všade tam kde mám) a za to,že ma istým spôsobom dokopali k tomu aby som časť vôbec napísala. Čiže baby veľmi vám ďakujem. A tiež ďakujem za všetky reds,hviezdičky a nádherne komentáre.
With love Thalie.