Zamilovaný Do Anjela

- Bozk

Vybehol som z Chrisovho domu. Zmätene som sa obzeral okolo.
Netuším kam ísť, ale asi bude najlepšie ísť do prava. Zamieril som do nejakej uličky.
Prechádzal som ňou a za sebou som počul chlapčenský smiech.
Začul som rozbíjanie skla, ale neotáčal som sa.
Zašiel som za roh a oprel som sa o stenu. Vydýchol som všetok vzduch ktorý som zadržiaval.

"Hej!" počul som krik niekoho neznámeho.

"Si môj, počuješ?!" znova niekto zakričal.

"Nemám na teba náladu!" zakričal mne známi hlas.

"Chris." šepol som nepočutelne.
Z myšlienok ma vytrhlo rozbitie flaše a následne zrýchlené dýchanie.

"Š-Šimon, p-pusť ma." ozval sa tichý hlások, ktorý ale prerušil smiech.

"Si môj. Moja hračka, takže sa s tebou môžem hrať kedy koľvek. A ja sa chcem hrať teraz." ozval sa asi ten Šimon.
V žilách mi začala vrieť krv.

"Ja ho zabijem." zavrčal som si pre seba. Odtisol som sa od steny a vošiel som do uličky.

"Hej ty debil!" skríkol som. Otočil ku mne tvár. Vyzeral odporne.
Bol ryšavý a mal pehy.

"Fuj." zvraštil som tvár.

"Čo ti je tu fuj?!" skríkol, ale Chrisa nepúšťal.

"E-Elliot." vydal zo seba Chris.

"Ty ho poznáš?!" skríkol ryšavec.

"Vypadni od neho ty... Ty... Prasa pehaté!" zvrieskol som a rozbehol som sa k nim.
Pehatému som vrazil päsťou do tváre a on sa zosunul k zemi.

"Teraz ťa zabijem, za to, že si sa ho dotkol." zavrčal som a kopol som ho do brucha.

"Elliot! Prestaň!" kričal Chris, ale ja som ho ignoroval.
Pehatého som schmatol za golier trička a chystal som sa mu vraziť, ale zastavil ma Chris.
Objal ma okolo bokov a jednou rukou mi držal päsť.

"Prosím, poď domov a nechaj ho. O-on za to nestojí." šepol mi do ucha slabým hláskom.

"Tak dobre." povedal som a pustil som to pehatého.
Otočil som sa ku Chrisovi a objal som ho.

"Ideme naspäť." šepol som mu do ucha a pomaly sme sa pohli naspäť.
Chris sa o mňa opieral a šuchtavo kráčal. Prešli sme na koniec uličky a zahli sme za roh.
Ani neviem ako, a ocitli sme sa u Chrisa doma. Hneď utekal do kúpeľne odkiaľ som počul ako vracá.
Vzdychol som si a šiel som do kuchyne po vodu. Vzal som pohár a napustil som doňho čistú vodu.
Vyšiel som s kuchyne a zamieril som do Chrisovej izby. Chris sa tackal smerom od kúpeľne k jeho posteli.
Pohár som položil na zem.
Zamieril som k nemu a chytil som ho za boky. Otočil som si ho tvárou k sebe.
Chytil som ku tvár do dlaní a skúmal som každý kúsok jeho tváre.
Pohľadom som zastavil na Chrisovích perách. Kusol som si do pery a Chris zčervenal.
Pozrel som sa mu do očí a všimol som si, že prehadzuje pohľad z mojich pier na oči.
Usmial som sa a naklonil som sa k nemu. Chris svoje ruky presunul na môj krk a postavil sa na špičky.
Jemne sa nám obtreli pery. To už som nevydržal a hneď som sa na jeho pery prisal.
Naše pery do seba zapadli ako puzzle.
Chris spolupracoval, a ja som svoje ruky pomaly presunul na jeho zadok.
Zdvihol som ho do vzduchu a Chris si obmotal nohy okolo môjho trupu. Na slepo som zamieril k posteli.
Opatrne som Chrisa položil na postel a ja som sa zvalil naňho.
Chris mi rukami blúdil po hrudi. Rukami zašiel pod tričko a v tedy sa vedľa nás ozvalo hlasné mňau.
Vystrašene som vyskočil na nohy a o niečo som zakopol. Dopadol som na chrbát a snažil som sa to rozdýchať.
Chris sa uchechtol a ja som zavrel oči.

"Prepáč." vypadlo zo mňa. Počul som kroky smerujúce ku mne.
Na trupe som pocítil tlak. Otvoril som oči a všimol som si Chrisa obkročmo sediaceho na mňe.
Sedel na mojej pýche a ja som začal byť vzrušený. Chris schválne zakrútil trupom a rukami sa oprel na mojej hrudi.

"Za čo?" spýtal sa s úsmevom na perách.

"Za to že som v tedy naštvane odišiel." povedal som a zavrel som oči.
Chris stále krútil bokmi a pridával na tempe. Ušiel mi vzdych.

"Ch-Chris." šepol som.

Pohľad Willa

"Č-čo tu chceš?" spýtal som sa Lukasa.

"Prišiel som ťa pozrieť." povedal nevinne a zabuchol dvere.
Začal sa ku mne nebezpečne rýchlo približovať. Cúval som až kým som nenarazil chrbtom do steny.
Lukas sa rukami oprel pri mojej hlave a pohľadom ma prebehol. Zrazu mi vyhrnul tričko.

"Will, prečo si prestal jesť?" spýtal sa a rukou prešiel po mojom bruchu.
Po celom tele mi prešli zimomriavky.

"Will." predcedil naštvane pomedzi zuby.

"Odpovedz mi." šepol a odtiahol sa odomňa. Smutne na mňa hľadel, ale ja som na ďalej neodpovedal.
Vzdychol si a vyzul si topánky. Odišiel do obýbačky a ja som tam len tak stál.
Keď som sa spamätal, odlepil som sa od steny a prešiel som do obývačky.

"Lukas, čo tu chceš?" spýtal som sa.

"Prišiel som ťa skontrolovať, keď že nezdvíhaš mobil a neodpovedáš na správy. Dokonca už ani nechodíš von." povedal a vstal z gauča.
Ani som si nestihol nič uvedomiť a obímal ma okolo bokov.

"Ach Will, prečo mi to robíš?" šepol mi do vlasov. Pevnejšie ma objal a ja som myslel že zomriem.
Neskutočne ma rozbolelo celé telo.

"L-Lukas." šepol som skoro nepočuteľne. Stisk povolil a Lukas sa odomňa odtiahol.

"Od dnes sa o teba starám." povedal prísne a pustil ma.
Vybehol s obývačky. Zarazene som zostal stáť v obývačke a sledoval som miesto, kde pred chvíľou stál Lukas.
Asi po desiatich minútach sa Lukas vrátil. V ruke mal tácku a na tácke bol pohár vody a nejaká bageta.
Položil to na stôl a v sekunde ma strhol na jeho kolená. Do tváre sa mi nahrnula krv.

"Rozkošný." zavrnel mi Lukas do ucha. Zarazene som sedel na jeho kolenách. Lukas sa natiahol po bagetu na stole.
Priložil mi ju k ústam.

"Ham." zasmial sa, ale ja som ústa neotváral.

"Nebuď zlí." povedal Lukas a odkusol si z bagety. Chytil mi bradu medzi dva prsty a spojil naše pery.
Moje zreničky sa rozšírili a ja som ho prekvapene sledoval. Jazyk mi vopchal do úst a ja som cítil chuť zvyšku bagety.
Lukas sa odtiahol a zamával mi bagetou pred nosom. Zaškŕkalo mi v bruchu a do tváre sa mi nahrnulo viacej krvy.
Musel som byť červený ako paprika.

"Ja som vedel že si hladný." zasmial sa Lukas a do ruky mi strčil bagetu.

"A teraz pekne jedz. Potom bude aj odmena." zavrnel mi do ucha a pevnejšie ma objal.

____________________________________
Ospravedlňujem sa za neskoré pridanie časti ._. Vážne ma to mrzí... Nie, nepoužijem výhovorky...

Len by som chcela váš názor na dnešnú časť... Či to takto môže pokračovať, alebo nie ._.
Bojím sa, že som to trošku urýchlila... Nwm, nemám tucha :D

Ďalšia časť by mohla byť asi za dva dni, možno zajtra... Alebo dnes :D uvidím kedy to stihnem dopísať :D