Zamilovaný Do Anjela

Kapitola Tretia: -Nový deň

Zobudil ma buchot v kuchyni. Prudko som vyskočil s postele a vybehol som na chodbu.

Hluk vychádzal s kuchyne, takže som tak vbehol. Za linkou stál ten chalan, ale už nemal krídla.

Otočil sa ku mne s úsmevom na perách, ale keď ma zbadal, tak mu úsmev opadol.

"Čo je?" spýtal som sa nechápavo.

"Nó... Ehm, čo si pamätáš zo včerajška?" spýtal sa znepokojene.

"Všetko, prečo?" spýtal som sa nechápavo. Zrazu sa mu rozšírili zreničky.

"Nemôžem sa vrátiť domov." šepol a sklopil pohľad.

"A-ako to myslíš?" spýtal som sa vystrašene.

"No, moje krídla sú dosť poškodené a tu sa nehoja tak rýchlo ako hore." povedal a smutne na mňa pozrel.

"T-takže....?"

"Takže budem musieť zostať na zemi." šepol a zo zadného vrecka si vytiahol mobil. Vytočil niekoho číslo a ja som zatiaľ poupratoval tú spúšť čo narobil.

Prichystal som raňajky a položil som ich na stôl. Sadol som si na stoličku a vzal som si chleba s taniera.

Zahryzol som sa a pomaly som ho rozkúsal. (Nebuďte perverzný XD) Prisadol si ku mne ten chalan.

"Inak, ja som Elliot." šepol a hladne pozoroval chleby.

"Ja som Christian. A ten chleba si kľudne vezmi." povedal som s úsmevom na tváry a sledoval som jeho rýchle pohyby.

"Ty nejdeš do školy?" spýtal sa keď dojedol.

"Prečo sa pýtaš?" odpovedal som otázkov.

"Lebo je desať hodín." povedal a zrazu zmeravel.

"Nie, nejdem do školy." šepol som.

"A čo ty?" spýtal som sa.

"Ja budem mať neskutočne zle." povedal a pozrel na mňa jeho čiernymi očami.

"Chvíľu mimo školy. To si len užiješ." zasmial som sa a spokojne som jedol ďalej.

"Tebe sa to povie, ty do školy nemusíš." zamumlal a zahryzol sa do chlebu.

"Že nemusím?" zasmial som sa.

"Práve že musím, len ma vylúčili na týždeň." zasmial som sa a sledoval som jeho prekvapený výraz.

"Čo... Ako to?" spýtal sa.

"Heh, hovorí sa tomu nehoda." zasmial som sa. Prečo sa s ním vôbec bavím?

Veď je to niekto cudzí! A je v mojom dome! Má nadprirodzenú silu! Môže ma zabiť!

Pri pomyslení že by ma zabil som stuhol. Pot mi začal stekať po čele a moje srdce sa vystrašene rozbúchalo.

"Si v poriadku? Zostal si nejaký bledý." ozval sa Elliot.

"Uhm." na sucho som preglgol a opatrne som prikývol. Zrazu sa Elliot zasmial a zohol sa.

Nechápavo som ho sledoval. Pochopil som, až keď sa vystrel.

V rukách držal Blacka. Dal si ho na stehná a ja som sa na nich jemne zamračil.

"Čo je?" spýtal sa zo smiechon Elliot, keď si všimol môj pohľad.

"Nič." zamumlal som a vstal som.

"Koľko že tu budeš?" spýtal som sa.

"Asi tri dni. Will povie mojej mame že som išiel navštíviť vzdialených kamarátov, pretože som na nich narazil." začal mi tam niečo splietať a ja som ho len nechápavo pozoroval.