Nahnevane zdrapla obálku zo stola, padla na posteľ a vytiahla list, ktorý sa jej na stole ležal už niekoľko dlhých týždňov a ona teraz bola ako rozčúlená čučoriedka. Hnev v nej len tak bublal, pretože ten, od koho bol list, sa ozval po viac ako roku a pol. Bol presne taký aká by asi bola aj rýchla korytnačka. Jedným slovom pomalý.
Ešte predtým ako sa pustila do čítania, ovládačom si zapla hudbu, ktorá bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Až potom sa začítala do už spomínaného listu.
Moja najdrahšia,
mrzí ma, že som sa ti veľmi dlhú dobu neozval, no mal som na to svoje dôvody. Jedným z nich je aj to, že mi dvaja už netvoríme pár a ja som potreboval zabudnúť. Bolo ťažké sa odmilovať a nájsť si nový svetlý bod v živote. Niekoho iného. Dôvod tohto problému dobre vieš. Zamilovať sa znamená žiť rovnako ako predtým, iba s inou závislosťou. Mojou závislosťou je láska, nie ľudia. Skúmal som toto slovo z vedeckého hľadiska, pretože vedec vo mne sa nezaprie. Môžeš byť ruža ktorá pichá, ale môžeš byť rovnako nežná ako ona. Ako láska, ktorá nás všetkých spája dohromady, ako láska ktorá plodí nenávisť tak isto ako plodí radosť.
Už len tieto slová jej vohnali slzy do očí. Nedokázala na neho zabudnúť. To by asi nedokázala žiadna žena, no ona musela. Musela byť silná kvôli dieťaťu, ktoré jej ho pripomínalo a hlavne kvôli rodine, ktorá si stále myslela, že je manžel, teraz už bývalý, sa k nej nikdy nevráti.
Aby upokojila svoje už dosť zničené nervy, zbehla zo svojej spálne do kuchyne, kde si dala vodu na čaj. Jediný, ktorý jej dokázal pomôcť bol višňový čaj. Jeho aróma sa nasiakla do každej jednej bunky jej tela a dokázala skrotiť tú búrku v nej. Emócie sa v nej kolísali ako loď na rozbúrených vlnách a ona ich nevedela ukľudniť. Voda zovrela a ona si zaliala vrecúško hodené v pohári.
Opatrne s hrnčekom pariaceho sa čaju vyšla po schodoch a opätovne sa zabuchla vo svojej spálni. Hrnček položila na nočný stolík a usadila sa do mäkkých perín. List vzala do rúk a pokračovala v čítaní.
Viem, že som urobil chybu, no ja som inak ani nemohol. Dalo sa v tebe čítať ako v otvorenej knihe a úprimne, toto mi veľmi prekážalo. Každý, kto sa na niečo spýtal dokázal okamžite určiť či klameš alebo nie. Nechcem ti spôsobovať ďalšiu bolesť tak končím tento list ako tvoj známy neznámy...
Slzy sa jej skotúľali po lícach až napokon...
