Dedina v údolí zaspávala pri zapadajúcom slnku. Všetci boli vo svojich domoch s pevne pozavieranými oknami, dverami a všetkými zapchatými škárami. Čierne ťažké mraky už len dokresľovali pochmúrnosť súmraku.
V celej dedine sa nič nepohlo, každý bol pekne zalezení vo svojom príbytku a snažil sa čo najskôr zaspať, pretože po zotmení sa tu ukazovalo samotné démonské podsvetie. Celú noc sa zvonku ozývali škrípavé zvuky a mučivé výkriky.
Dnešná noc nebola výnimkou. Keď zašli aj posledné slnečné lúče, deti temnoty sa prebudili k životu. Škriekavý zvuk sa rozliehal celým údolím a trhala uši všetkým tým, ktorí ešte nespali. Dokonca aj zvieratá mali potrebu zapchať si uši a nepočuť odporné, tep berúce zvuky.
Z tmy sa vynáral démon za démonom. Na samom konci sa za nimi šuchtavo pohyboval jeden z vekovo najmladších démonov, ktorého táto „šou" nenadchla.
Kým sa došuchtal do dediny, démonská zábava bola v plnom prúde. Tí najsilnejší z nich sa liepali po dobytku, ktorý sa neschoval a vyciciavali z nich karmínovočervenú tekutinu.
Malá skupinka najmladších démonov sa zhrčila na jednom mieste a z ich správania sálal chlad. Náš vyššie spomínaní démon si túto skupinku všimol a potichu sa k nim priblížil. Keď už bol dostatočne blízko, jeho pozornosť upútalo dievča uprostred kruhu. Vlasy až do biela ladili so smotanovou pokožkou. Ešte aj oblečenie mala svetlé a jej celkový vzhľad pripomínal ducha.
Najmladší démoni sa zoskupovali do čoraz väčšieho kruhu a dievča na zemi sa stalo ich ohniskom. Náš démon dobre vedel kam celé toto divadlo smeruje. On sám si o sebe myslel, že nemá všetko vo svojej mysli v poriadku. Nepáčilo sa mu ako žijú démoni, nikdy nezdieľal ich názory na ničenie tejto dediny. Bol však natoľko mladý, že ani za tých niekoľko stoviek rokov, mu neodhalilo pôvod celého nočného pustošenia dedín.
Zmýšľal úplne inak ako oni, mnohí by o ňom povedali, že ani nie je démon. Teraz sa však prejavila jeho nedémonska stránka a on sa predral dopredu aby zachránil nevinné dievča. Ako starší démon malo jeho slovo dosť veľkú váhu, a tak neváhal a patrične využil svoj vplyv.
Jeho hlas oslovil celú skupinu najmladších démonov. Všetci do jedného sa započúvali do jeho hlasu, ktorý ich hypnotizoval. Opantal ich mysle a pomaly sa ich zoskupenie rozpúšťalo. Náš démon si spokojne pogratuloval a svoj pohľad presmeroval na dievča, ktoré sa ešte stále krčilo na zemi.
Priblížil sa k nej, no ona pred ním uhla a ešte viac si k sebe pritiahla nohy a hlavu si schovala medzi ne. Jej správanie by ho malo tešiť, predsa bol démonom a ako démon by mal ľuďom naháňať strach. Jemu sa to však nepáčilo, nechcel jej predsa ublížiť. To však ona nevedela a po nedávnej skúsenosti sa radšej chcela vyhnúť všetkému čo súviselo s démonmi.
Náš démon sa jej správaniu ani nečudoval, bola vystrašená a on ju chápal. Preto sa radšej otočil a nechal ju tak. Veril však, že sa dvihne a utečie čo najďalej.
---------
Dni a mesiace plynuli, démoni stále navštevovali dedinu v údolí, no náš démon už nikdy nevidel dievča z oného večera.
Dnes to boli presne dva mesiace odkedy ju takto zachránil pre najmladšími. Chcel ju vidieť, túžil sa jej dotknúť a povedať jej prepáč za ten večer. Nechcel aby jej bolo nejako ublížené, mal potrebu ju chrániť. Čudoval sa sám sebe, ešte nikdy sa mu nič podobné nestalo a on sa cítil nesvoj.
Dobre si uvedomoval, že pri ňom ako démonovi sa toto stať nemalo. Nikdy. On je predsa bytosťou temna, nikdy by sa nemal zamilovať ani čokoľvek iné cítiť. Ona na druhej strane bola čistá ako ľalia, jej duša priehľadná ako sklo a on mal potrebu ju poškvrniť už len svojou prítomnosťou. Stála však v ňom horela túžba po nej.
