Drahá Margaret,
viem, že takáto rozlúčka by to byť nemala, na iné mi neostáva. Predsa len povinnosti vojaka ma opäť volajú a ja musím ísť. Pretentokrát sa sem domov už nevrátim.
No nie toto som ti chcel.
Dnešný deň bol pre mňa ako liečivý jed. Byť s tebou je to najlepšie čo ma stretlo. Dokážeš vyliečiť moje myšlienky, no hneď ako odo mňa odídeš, v mojich žilách sa rozprúdi jed samoty.
Vtedy mám chuť zahrabať sa ako plachý zajačik do veľkej zajačej nory.
Tvoj úsmev ma zakaždým dostane do kolien a ja si neviem pomôcť a musím ťa pobozkať. Najprv si ťa však musím zakaždým chytiť, pretože keď sa k tebe priblížim, utečieš, ale popritom sa aj tak stále smeješ.
Aj dnes tomu tak bolo. Keď sa mi konečne podarilo chytiť ťa, pozrela si na mňa spýtavým pohľadom a s tvojich úst vykĺzla otázka prečo. Bez premýšľania som ti povedal len dve slová. Tvoje prekvapenie bolo aj mojim, pretože som skutočne nečakal, že by si túto skutočnosť nevedela. Opäť tvoja otázka prečo. Zase jednoduchá odpoveď.
Pretože si jediný človek, ktorý mi ostal, ktorý mi je oporou, mojou bútľavou vŕbou, mojím prístavom. Vedz, že bez teba by som si už nedokázal predstaviť svoj život. Preto tak veľmi ľutujem, že ťa opúšťam s vedomím, že sa už asi nikdy nevrátim.
Sedím na svojej posteli v ubytovni, popíjam studený čaj, ktorého chuť sa už ani nedá rozoznať a pozerám na špinavé more. Presne tak, dobre čítaš, špinavé mor, ktoré sa nikdy nevyrovná moru čistej lásky a oddanosti, ktorú k tebe prechovávam ja.
Vieš, lúčenie je pre mňa veľmi ťažké a ešte ťažšie je to takto cez list. Telom sa mi rozlieva studené teplo, ktoré ma mrazí aj hreje zároveň. Dobre si pamätám čo si mi dnes povedala. Slová, ktoré som od teba nečakal sa ti predrali z pier na povrch a ja som nemohol byť v tú chvíľu šťastnejší. Bozkával som ťa tak veľmi, až tvoje pery očerveneli a napuchli, no ty si za mnou ani na sekundu nepoľavila. Oplácala si mi bozky s takou vervou až ma si ma prekvapila.
Keď som sa od teba odtiahol, tvoje líca horeli červeňou ako najčervenšie čerešne, tvoje pery sa zase podobali dozretým višniam a ja som opäť neodolal.
Chcem aby si vedela, že ti ďakujem za všetky naše spoločné dni, všetky tvoje úsmevy, bozky a objatia. Chcem aby si vedela, že akákoľvek diaľka nás bude oddeľovať, vždy ťa budem milovať a moje srdce bude patriť len tebe. Dúfam, že si na mňa uchováš len tie najkrajšie spomienky, tak ako ja si uchovám tie najkrajšie na teba.
Nenávidím armádu len z jedného prostého dôvodu a to, že ťa nemôžem mať, že ťa nemôžem kedykoľvek objať, pobozkať. Prajem ti do života len to najkrajšie aj keď by sa naše cesty už nikdy nemali stretnúť. Prosím ťa len o jedno jediné, buď šťastná aj bezo mňa.
Milujem ťa...
tvoj Tadeáš
Už počas čítania tohto listu sa jej pustili slzy a zmáčali papier, no keď ho dočítala, slzy sa jej prúdom rinuli po tvári a jej telo sa otriasalo vzlykmi.
„Prečo Pane Bože, prečo si mi ho vzal?"
