7. Christin

151 20 2
                                    

Ležala na posteli a pozerala do tmy svojej izby. Myslela naňho. Na tie jeho smutné tmavé oči.
Všetci sa mu smejú, že je outsider. Prečo? Nepáčilo sa jej to. Asi preto, lebo aj ona bola. Nemala kamarátky. Nie ozajstné. Vedela, aké to je, byť sám, vo vlastnom svete, zavretá, ďaleko od ostatných.
Vždy chcela viac, no neodvážila sa. Nemohla nič spraviť, bola až príliš hamblivá. Utiahnutá. Vždy len sama.
Ona a jej život. Ona a hudba.
Hudba. To bol zmysel jej života. Keď sa jej rodičia znova raz hádali, nemohla spraviť nič iné, len sa zavrieť do izby a dať si na uši slúchadlá.
Pamätala si, že keď bola malá, sedela v kuchyni, kreslila jej rodinu a spievala si s rádiom. Mama z ničoho nič vybuchla, vypla rádio a nakričala na ňu, nech si ide škriekať inam. A pritom ju neskôr prihlásila na spev, lebo má vraj anjelský hlas...
Povzdychla si, pretočila sa na druhý bok, takze teraz hľadela na bielu stenu. A znova myslela naňho. Nevedela o ňom nič, a predsa cítila, akoby ho poznala. Celý svoj život. Čo ho robí takým... Iným?









Heyloooo!
Ako ja milujem víkendy! Hlavne také, keď ani neviete, kde vám hlava stojí a pritom ani nič nerobíte. Dáva to vôbec zmysel?! Lebo ja si nie som celkom istá, či áno... 😯😂😇 Nie je to nič-moč, iba taká oddychovka (myslím tento príbeh). Tak len dúfam, ze sa páči. 😶 Tak teda zajtra...
Zdar!

Only Music (SK)Where stories live. Discover now