42. Eric

72 10 0
                                    

"Je to ťažké," prisvedčil, "ale ako to, že je konzerva na druhom konci štátu?! Veď je aj tu niekde nablízku, nie?"
"Je. Ale to je veľmi... Sú tam všetci príliš mäkkí. Nenaučia ťa to, čo na tej druhej. S tou máš potom omnoho väčšiu šancu, že uspeješ. A ja sa nechcem večne vláčiť po uliciach s gitarou v ruke; sedávať pri stanici metra a spievať, len aby mi niekto hodil mincu do klobúka predo mnou! Chápeš..." hodila naňho ospravedlňujúci pohľad.
"To by nebolo práve najlepšie... A čo gympel?" nádejal sa.
"Neprijali ma," odvetila jednoducho.
"Aha," hlesol. Došli mu argumenty. Brunetka znovu vykročila a Eric sa vliekol popri nej.
"Počuj, prepáč," ozvala sa.
"Čo? Aha, jasné. Veď to je jasné," kývol hlavou chalan, a vôbec na ňu nepozrel.
"A čo ty? Prijali ťa na gympel?" nadhodila opatrne.
"Áno. Aj na strojarinu," zachmúrene odpovedal.
"Šťastný to človek!" vyhlásila, ale nezasmial sa ani jeden z nich. Dievčina si povzdychla. Chytila Erica za ruku. Ten sa na ňu prekvapene pozrel.
"Viem, že by som to nemala robiť. Bude to ešte horšie, ale... Ach!" dupla naštvane. Eric mal v očiach otázniky. Christin zvesila plecia a urobila to posledné, čo by od nej teraz čakal. Pobozkala ho.
Chalan najprv zostal zaskočený. Potom ju však rukami chytil za krk a bozk jej opätoval.
Brunetka sa po chvíľke odtiahla.
"Ľúbim ťa, Chris," šepol zahanbene Eric.
"Aj ja ťa ľúbim, Eric. Prepáč mi to," so sklonenou hlavou odbehla do tmy zvierajúc remeň svojej tašku, ktorú mala prehodenú cez plece.
Eric za ňou nepozrel. Trhalo mu srdce už len to, že odišla.
Vrátil sa na stanicu, v ušiach už mal červené slúchadlá. V Christininej hre cítil všetky pocity z dnešného dňa, stráveného len s ňou. Hrala perfektne. Zatvoril oči a čakal, kým nezačuje ten známy buchol prichádzajúceho vlaku.

Valse op. 64-2 - F.F.Chopin










Heyloooo!
Ďalšia časť je na svete. Buďte radi, lebo sa mi nechce vôbec nič momentálne... Posledných pár dní... 😂😝
Zdar!

Only Music (SK)Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ