14. Eric

123 18 0
                                    

Pomaly, pomaličky kráčal na zastávku. Načo sa naháňať, keď to zo školy tam trvá asi tak dve minúty?! V ušiach mal tmavé slúchadlá a užíval si hudbu.

Imagine Dragons - Who We Are

V tom ho niekto slabo pobúchal po pleci. Eric sa prudko otočil a zbadal JU. Okamžite si zložil slúchadlá a pozdravil ju. Ona sa len krivo usmiala a vtlačila mu niečo do ruky.
"Aha, čo som našla! Ale neukazuj sa s tým vonku!" varovala ho. Zdala sa mu nejaká nervózna. Čo ju niekto naháňa? Alebo stratila noty a teraz nemôže hrať?
Zo zamyslenia sa dostal až vtedy, keď sa Christin otočila a takmer mu capla jej hustými hnedými vlasmi po tvári. Nechápavo za ňou hľadel a potom sa pozrel dolu, čo to vlastne drží v ruke.
Keď zbadal svoje milované slúchadlá, takmer sa tam namieste zložil!
"A Eric!" začul volať Christin a zdvihol pohľad.
"Nie, že ma prezradíš!" uškrnula sa a kráčala do hudobnej. V poslednom čase tam chodila často. Vlastne každý deň. To bude asi tou súťažou...
Sadol si na lavičku. Znova pozrel na svoje červené 'špagáty', ako ich nazval Adrian.
Bleskovo ich skryl do bundy a poobzeral sa naokolo.
Vážne nenápadné, Eric, pogratuloval si. Bol by z teba tajný agent!
Radšej sa pohodlne usadil a znova si nasadil tmavé slúchadlá. Abutobus má prísť až o štyridsaťpäť minút.
To je ešte dosť piesní...





Heyloooo!
Tak deň po dni kapitola, to je snáď zázrak u mňa! 😂😝😇 fakt neviem, čo sem ešte napísať... Okrem!!!!!! Okrem jedného veľkého ĎAKUJEM!!!!!!!!!!!!!!! (Ešte aj v tom slove som sa pomýlila! Čo neviem vôbec písať?!) Ďakujem za všetky votes robí mi to neskutočnú radosť. Ani nepotrebujem byť slávna a mať stovky votov! 💗😂 Na to, že tento príbeh je celý vlastne len pokus (alebo teda óda na hudbu)... Celkom dobrá odozva. 😂 Toto je normálne radosť písať!
Tak teda zdar! 😝

Only Music (SK)Where stories live. Discover now