11. Christin

127 18 0
                                    

"Počkaj si na ten akord! Keď tam spravíš takú polsekundovú medzeru, vyznie to krajšie. Musíš popracovať ešte na tej umeleckej stránke. Inak to hráš skvelo. Uvidíš, zamilujú si ťa," pochválila ju učiteľka.
"Dobre. Ďakujem," pritakala Christin. O minútu si už vykračovala domov.
Ona sa nepotrebovala niekomu páčiť. Bála sa, že ak uspeje, bude sa od nej očakávať veľa. A vtedy sklame. To nechcela.
Keďže vo štvrtok mala klavír hneď po škole, momentálne bolo okolo pol tretej. Išla okolo jej školy, okolo školskej autobusovej zastávky, ktorá bola hneď vedľa. Videla, že tam sedí on. Eric.
Dnes s ním sedela na matematike. Najskôr bola trochu nervózna, lebo sa bála, že na neho bude príliš hlúpa a pomalá. No on sa nehneval. Bol veľmi trpezlivý a ohľaduplný. Niekedy dokonca vtipkoval. Naučil ju to, ukázal jej, že to nie je vlastne nič ťažké. Samozrejme, že mu bola viac ako vďačná. Veď ju naučil viac, ako tá mizerná učiteľka za dva mesiace!
Práve kráčala popred neho. Pozeral sa pred seba. Mal na sebe tmavé slúchadlá. To je u neho nezvyk... Potom, keď zaznamenal pohyb, strelil pohľadom po nej. Usmiala sa naňho. On jej úsmev vrátil. Žalúdok jej urobil salto a srdce sa jej rozbúchalo ako zvon. Pridala radšej do kroku, aby nevidel, ako sa červená. Na konci ulice sa otočila. Práve nastupoval do autobusu. Pohľady sa im znova stretli. So zabuchnutím autobusových dvier už Christin zabáčala do ďalšej ulice.











Heylooo!
Ďalšia časť je na svete! 😊 Nebudem sa tu rozkecávať, ako zvyčajne... Len dúfam, že vám vyhovuje dĺžka kapitol. 😂 Tak zatiaľ.
Zdar!

Only Music (SK)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang