Only Music (SK)

55. Christin

"Si okej?" strachoval sa Eric, keď stáli na školskom dvore v posledný školský deň. Opúšťali základnú školu. Opúšťali svojich spolužiakov, rovesníkov. Opúšťali seba. Museli ísť. Žiť ich vlastný život.
Brunetka si hrýzla spodnú peru, natáčala si na prst prameň vlasov a nervózne prešľapovala.
"Jasné, v poho," zaklamala. Bola nervózna, ale nie len zo svojho preberania diplomu. Bolo v tom aj niečo iné, čo sa týkalo jeho.
"Vyzeráš nesvoja," prehodil s nadvihnutým obočím.
"Ale nevrav! Ty vieš predsa najlepšie, že takéto veci priam NEZNÁŠAM!" oborila sa naňho Christin, ale nevydržala sa dlho hnevať. Znova ju ovládol strach.
"Samozrejme," pokojne odvetil chalan, "len mi nehovor, že spanikáriš, akonáhle povedia tvoje meno! Veď si tým už prešla. Niekoľkokrát!"
"Ja viem!" zaúpela dievčina zúfalo. Otočila sa do steny a skryla si tvár do dlaní.
"Tak v čom je problém?" Eric chytil jej rameno, čím jej naznačil, aby sa na neho pozrela. Nespravila tak. Len si odokryla tvár, no ešte viac sa odvrátila.
"Vždy sa môže niečo pokašľať. Niečo skazím. Alebo to nebudem ja, ale niekto iný, ale aj tak sa to bude týkať mňa, lebo tam budem aa... A všetci sa budú pozerať a zistia, že... Že... Že je so mnou ťažké byť, pretože nosím smolu!" sypala zo seba a nebola by sa zastavila, keby ju Eric neumlčal.
"Hou-hou--hou! Upokoj sa, dievča, rozprávaš nezmysly!" nervózne sa zasmial.
"Veď je to pravda!" vzhliadla k nemu a v očiach sa jej zaleskli slzy.
"Nie je. Vlastne áno, ale len s polovice. Ehm, počúvaj. VŽDY sa nájde niečo zlé - možno s výnimkou tvojho hrania na klavíri. Tak to vidím ja, netvár sa tak! Len... VŽDY sa niečo pokazí, VŽDY niečo nevyjde tak úplne podľa plánu. Napríklad my dvaja. Veď vieš, čo tým myslím..." chytil ju za obe ruky a slabo ňou zatriasol, aby zvýraznil svoje slová.
"Viem," prikývla a objala ho, "a budeme sa s tým musieť zmieriť. Nie sme jediní na planéte, čo toto zažívajú. A svet sa zatiaľ nezrútil."
"Presne tak. Presne to chcem povedať. Treba sa s tým zmieriť. Naučiť sa žiť s faktami, v realite. Chápeš?" vraštil obočie zelenooký. Ona iba prikývla a pustila ho.
O chvíľu ju zavolali k riaditeľke, ktorá jej dávala diplom. Za výborné zlepšenie vedomostí a prospechu v poslednom roku a za celo-deväťročnú reprezentáciu ich základnej školy rovnako aj hudobnej školy, ktoré boli spojené. Christin sa nič cestou tam ani napsäť nestalo. Všetko vyšlo, kao malo. Naradovane sa usmiala na Erica, keď sa k nemu vrátila.
"Vitaj späť medzi žiakmi, na svojom mieste - vedľa mňa!" škeril sa chalan.
"Len sa toľko neteš. Dlho tu stáť nebudeš," žmurkla naňho a on, samozrejme, nechápal.
"Predposledný diplom, ktorý dnes odovzdám, poputuje do rúk deviatakovi menom Eric Snowland. Opakovane sa účastnil matematických a fyzikálnych súťaží a veľakrát uspel. Prepočítal sa dokonca až na prvé miesto celoštátneho kola Matematickej olympiády. Vážime si dobré mozgy a dúfame, že takých ako má Eric tu budeme mať ešte mnoho!" hlásila riaditeľka do mikrofónu. Všetci znova začali tlieskať. Eric neveriacky hľadel na smejúcu sa Christin, ktorá ho musela potlačiť, aby si vôbec po diplom šiel. Keď sa vrátil (celý červený), objal ju. Objatie mu opätovala. Vedela, že nemala, ale bol to ich posledný deň spolu... A právr preto by nemala, bude to mať o to ťažšie! Zohrávala vnútorný boj, ale neprestala ho objímať. Bude ťažmé zmieriť sa so stratou, ale obaja to budú musieť zvládnuť.
Obaja sa cez to dostanú. Bude ich sprevádzať ten istý spoločník, hoci možno v rôznych podobách. A zrejme skončia odlišne, no spoločník bude stále rovnaký. Hudba. Jedine hudba.

Heyloooooo!
Taak fajn, ľudkovia! Táto časť má 588 slov! To je najviac za celý príbeh, takže dúfam, že som vás neunudila k smrti. Ak nie, a dočítali ste až sem, ďakujem vám. 😇 Toto bola predposledná časť, zajtra vyjde úplný záver, tak som rada, že ste sa dopracovali až sem (pokiaľ to ešte niekto po mojich nehorázne dlhých pauzách číta.. 😐😝).
Zdar!

P.S.: Ak sú tam nejaké chyby, prepáčte. Nehodlám to teraz čítať odznova, je dve minúty pred polnocou.