Mora negris (slash)

1. kapitola Nebezpečné fantázie

„Neunikneš mi. Zomrieš! Zomrieš!"

Harry pocítil dotyk nejakej neúprosnej ruky. Hladkala ho, ale zároveň zarývala nechty do nedotknutej pokožky.

„Nie!" zajačal vystrašene.

Tmavovlasý chlapec takmer vrazil hlavou do nočného stolíka. Roztrasenou rukou rýchlo nahmatal okuliare. Počul jeho hlas, akoby bol blízko. Čelo mal celkom rozpálené a na tele sa mu zračili kvapôčky potu. Gombíky na pyžame mal rozopnuté. Na hrudníku zazrel hlboké škrabance.

„Ron! To si bol ty?"

„Nie, Harry. Ja som sa práve teraz prebudil. Prisahám, že som sa k tebe vôbec nepriblížil. Zase si mal zlý sen, Harry? Veď-Vieš-Kto snáď nie je na blízku?"

Ryšavá hlava jeho najlepšieho priateľa pomaly vykukla spod vankúša.

„Kým je nažive, nikto z nás nie je v bezpečí. Vzdialenosť v tomto prípade vôbec nie je dôležitá," podráždene poznamenal Harry. Nechcel myslieť na tú bytosť, ktorá mu spôsobila toľko bolesti a trápenia. Rukou prešiel po bolestivých škrabancoch.

„Je možné, aby mi to urobil on?" opýtal sa Harry rozrušene.

Ešte nikdy mu na diaľku nespôsobil fyzické zranenia. Niečo také sa mu vôbec nepozdávalo. Pozorne si obzrel svoje nechty. Boli úplne čisté. Ak by si to urobil sám, určite by na nich ostali krvavé stopy.

„Nie, Harry. Sme predsa v Rokforte. Nemôže sa sem dostať. Radšej sa poriadne vyspi. Zajtra ťa predsa čaká dôležitý metlobalový zápas. Nesmieš nás sklamať. Slizolinčania si nezaslúžia žiadne zľutovanie," jeho kamarát nahlas zívol a obrátil sa na druhý bok.

Chcel by som byť na tvojom mieste, Ron. Môcť tak pokojne spať a snívať o svojej obľúbenej hre, bez prízraku Temného pána za chrbtom. Milovať hocikoho bez zábran a obáv, že mu niekto ublíži.

Pomyslel si Harry roztrpčene.

Po chvíli upadol do milosrdného spánku. Ani si len neošetril tie škrabance. Dokonca si nezložil ani okuliare. Spoliehal sa na to, že mágia by ich mohla zaceliť, pokiaľ sa jej bude chcieť.

Po nejakom čase sa však opäť začal nepokojne prevracať na posteli.

„Harry, Harry," prihováral sa mu ten istý chladný hlas, ktorý dôverne poznal zo svojich nočných môr.

Cítil teplo, ale zároveň aj neutíchajúci hnev. Tajomná ruka sa presunula pod nohavice. To ho okamžite prebralo zo snívania.

„Dosť!" skríkol Harry. Začul silné puknutie. Zrejme sa mu podarilo spadnúť z postele. Opatrne si zložil z očí zlomené okuliare.

„Okulus reparo!" zamrmlal nesústredene.

Rozhodol sa, že si radšej vezme neviditeľný plášť a pôjde sa prejsť na čerstvý vzduch. Nemienil opäť zažívať také desivé nočné mory. Oveľa radšej by zniesol dokonca aj pohŕdavé pohľady Draca Malfoya.

„Mora negris," potichu zamrmlal heslo, aby mohol vykĺznuť z klubovne. Tučná pani mu stihla poriadne vynadať, že ju budí tak skoro ráno.