Mora negris (slash)

4. kapitola Ten-Koho-Netreba-Menovať

„Neostanem tu. Ste odporný slizký zradca! " Harry pomaly podišiel k dverám, ktoré mu Snape pred chvíľou zabuchol pred nosom. Silno zalomcoval starodávne pôsobiacou kľučkou a poriadne sa zaprel do dverí. Vedel, že to nemá žiadny význam, ale nemohol tam len tak sedieť bez toho, aby sa o nič nepokúsil. Vytiahol aj prútik a skúšal zaklínadlá. No musel s tým prestať, keďže kľučka jeho ruku nepríjemne popŕhlila. A prútik takisto reagoval dosť deštruktívne.

„Len sa pekne upokojte, mladý pán. Lebo vás opäť potrestám," ozval sa nepríjemný hlas vychádzajúci zo začarovaných dverí.

Harry zúfalo klesol späť na posteľ. Nemienil sa poddať strachu. Bez plne funkčného prútika sa však cítil zraniteľný. Snape ho upozornil na to, že v tomto dome bude fungovať len veľmi obmedzeným spôsobom, a práve sa o tom na vlastnej koži presvedčil. Nemal však možnosť uvažovať o ďalšom postupe, pretože tie hovoriace dvere sa niekto otvoril.

Zahalená postava pomaly podišla k posteli.

„Nepribližujte sa ku mne!" zúrivo sa odsunul, čo najďalej od temného čarodejníka. Obnovená bolesť v jazve mu dávala jasný signál, že má pred sebou samotného Lorda Voldemorta.

„Nepáči sa ti u mňa, Harry? " posmešne sa spýtal chladný hlas.

„Nie, vôbec, ty vrah! Ak chceš, bojujme spolu, ale nie tu... nie takto, " vyzýval ho roztrpčene.

„Nemusím s tebou bojovať... Nebude to potrebné..." vyhlásil Temný pán.

„Prečo si myslíte, že..."

Zmĺkol, keď mu pevná ruka pomaly zovrela krk. Cítil jej nemilosrdný tlak. Nemohol dýchať.

„To všetko je minulosť. Pre teba by mala byť dôležitá skôr prítomnosť. Predpokladám, že tvoje sny ťa viedli určitou cestou, ktorá nebola až taká nepríjemná, akoby sa mohlo zdať."

Harry pocítil, ako ho pustil tesne predtým, než sa mu začalo zatmievať pred očami.

Musel sledovať ako si Temný pán zložil kapucňu. Dotkol sa jeho tváre a nútil ho hľadieť na tú svoju. Červené štrbiny boli opovržlivo privreté.

„Čo máte v úmysle?" zachripel Harry.

„Mal som ťa zabiť v tú noc pred mnohými rokmi, ale ty si mi znovu unikol. Dokonca viac ráz než by bolo vhodné. Existuje však aj iné, omnoho prostejšie riešenie. Čo urobíš, Harry? Čo sa stane, ak ti zopakujem, že za istých okolností by si mohol byť pre mňa užitočný. Mal by si si to vážiť, zvyčajne nedávam ľuďom druhé šance," poznamenal Temný pán chladne a pomaly pritiahol k sebe jeho zmietajúce sa telo.

„Pridáš sa ku mne, Harry?" temný čarodejník vyslovil tú otázku, ktorá mohla viesť len k jedinému koncu.

„Toho sa nedočkáš!" odsekol chladne.

„Myslím, že napokon budeš súhlasiť, ale bude nutné ti ozrejmiť ešte pár ďalších skutočností..."

Opäť ho bozkával a Harry cítil ako sa jeho telo podriaďuje aj proti svojej vôli si užíval ten pocit, bolesť zmizla, namiesto nej jeho telo ovládla túžba, ktorú v takejto forme zažíval len v tých snoch.

Niečo v ňom sa kontaktu priam dožadovalo a nedokázal zabrániť svojím vlastným odpovediam na mužove bozky.