Biela vlčica

♣ 7 ♣

Ako som predpokladala. Ani som sa nenazdala a už zvonila pri dverách. Len čo som otvorila zbadala som jej usmiatu tvár. 

,,No tak hovor." povie a vojde do vnútra popri mne. 

,,Poď hore." vyzvem ju a vybehnem po schodoch do svojej izby. Obe si sadneme na posteľ.

,,No? Aké to bolo?" Vypúlila oči v očakávaní. 

,,Nie! Preboha! My sme... Nie!" začala som ju napomínať celá zhrozená a zahanbená. A tresla som ju vankúšom po hlave. 

,,Áááu. Čo som si mala iné myslieť?" Zasmeje sa. Prevrátim očami. 

,,Nie! My sme zatiaľ boli len párkrát vonku a neviem..." Ako jej mám niečo povedať, keď jej nemôžem nič povedať? ,, Cítim sa s ním fajn... A pobozkali sme sa. Teda on pobozkal mňa..." Zahryznem si do pery, keď si na to spomeniem. Zasnene zapišťala. 

,,To je také zlaté! To padla iba jedna pusa? A ja že sa už cicmáte stále..." povie sklamane. 

,,Prestááň... Aj z tej jednej som mimo." Zvalím sa do vankúša. 

,,Júúj kto by nebol mimo z Deana..." zasnene sa zvalí vedľa mňa. Obe nahlas vzdychneme. A zasmejeme sa. 

,,Aké to bolo?" opýta sa po chvíli, asi vie, že neprišla len preto, aby som jej to oznámila. 

,,No, nebola to taká pusa. Proste iba ma jemne pobozkal a odišiel. Ale ja som ostala ako v siedmom nebi... nevime to vysvetliť. A keď si na to spomeniem cítim sa akoby som lietala. Á... Nesmej sa mi!" napomeniem ju keď sa začne rehotať. 

,,Ty mi prídeš úplne prepnutá ako tá v tej telenovele..." Rehoce sa stále. Aj ja sa začnem smiať. 

,,Nesmej sa mojej obľúbenej telenovele! Oni budú spolu!Uvidíš!" zahriaknem ju. 

,,Hej! Ale až keď sa obaja znova s niekým zosobášia, potom budú mať autonehodu, potom oslepnú.. a nakoniec skončia so šiestimi deťmi!" Spojí všetky telenovely dokopy. Prevrátim očami. 

,,Venuj sa radšej mojej problematike! Ja nemám záujem sa za nikoho vydávať!" Krútim hlavou a ešte raz jej tresnem vankúšom po hlave. 

,,Neviem čo ti mám poradiť! Ja som ešte nebola zaľúbená." poznamená úprimne. Zamračím sa.
,,A ten... Ako sa volal Josh?"

,,Hej, Josh... Toho som mala len na bozkávanie. Ukázalo sa, že aj on mňa. O žiadnu lásku nešlo." Mykne plecami hľadiac do stropu. 

,,Ako vieš?" opýtam sa naivne. 

,,No lebo to proste viem. Necítila som pri ňom nič čo si opisovala." zhrnie. 

,,Ako vieš, že to čo som popisovala niečo znamená?" 

,,No, tak neviem. Zaujímam sa iba o fakty, rozhodnúť sa musíš aj tak sama." Zasmeje sa. Prevrátim očami. Tak to mi pomohla. Začne mi zvoniť mobil. Pozriem na displej. 

,,Mama." poznamenám. 

,,Oh... Asi si máte toho veľa čo povedať. Tak ja teda pôjdem, potom mi povieš ako to išlo." povie súcitne. Ona si myslí, že ma opustili. 

Prikývnem a zdvihnem. Ona mi zakýva a zmizne na poschodí.  

 ,,Ahoj." pozdravím sa mame.

,,Ahoj Catherine ako sa máš? Nevolala si mi pár dní! Ako to ide?" počula som mamin hlas. Hneď som sa upokojila. 

,,Mám sa fajn, aj keď dnes som mala ťažký deň. Prvý krát som bojovala s cudzími vlkmi! A ak mám povedať pravdu páčilo sa mi to! Nie natoľko, aby som vyhľadávala nebezpečenstvo, ale aspoň sa mi trochu zvýšilo sebavedomie. Dopadlo to dobre. A s Deanom sme ubránili svoje územie!" hovorila som nadšene. 

,,Počkať čo? S akým Deanom?" opýtala sa začudovane. Zažmúrila som oči. Dočerta, mama o tomto celom nevedela. Vedela, že tu je iný vlk, ale nevedela, že som si s ním spojila územie. 

,,Catherine? Aký Dean?" počujem aj svojho oca. Tak toto je zlé. Musím z pravdou von. 

,,Nóóó. Ono je to tak. Viete ten vlk, ktorého pach som zacítila pred pár týždňami? Vysvitlo, že je to v pohode chalan a nemal záujem so mnou bojovať, mal vlastné územie. A navrhol mi, aby sme si ho tak nejako spojili..." Čakala som čo povedia. Na chvíľu ostalo ticho. 

,,Prečo, dočerta, ste si spájali územia?" počula som trochu nervózne ocov hlas. 

,,A nevolá sa náhodou Cooper?" opýtala sa mama hneď po ocovi. 

,,Hej volá prečo? A spojili sme si ho preto, aby sme mohli vytvoriť svorku a zobrať do nej vlkov bez domova." vyšla som z pravdou von. 

,,Pred tromi týždňami sem prišli Cooperovci, už som ti to spomínala, nie sú celkom normálni. Stále rozprávajú o vlčích zákonoch, o tom aké sú zastarané, drž sa od neho ďalej!" počujem mamu nahnevane. 

,,A okamžite s ním zruš spojenectvo! A čo si hniezdo záchrany!?" zhúkne otec. Aj by som sa zasmiala, keby to nebolo vážne. 

,,Mama, otec... Som dospelá, toto územie je moje, a teraz aj jeho. Právo rozhodovať o ňom ste stratili, keď ste odišli. Majte sa pekne." A zložila som. A rovno som si ten mobil aj vypla. 

Hneď na to som sa však rozplakala. Prišlo mi za nimi smutno. A cítila som sa zle, že som sa s nimi, aj keď slušnou formou, ale predsa pohádala. 

Potrebujem sa s niekým porozprávať. Nie s Alice, ona to nepochopí, keďže nie je vlkolak. Jediný, ktorého poznám žije v miestnom internáte. 

Potrebujem vidieť Deana. 

***