Biela vlčica

♣ 8 ♣

Zaklepala som na dvere jeho izby. Nevedela som kde presne býva, ale chalan na recepcií mi to vyklopil hneď, aj keď so slizkým úsmevom na tvári.

,,Ahoj." Zamračí sa a trocha prekvapene odstúpi od dverí, aby som mohla vojsť.

,,Ahoj." poviem ticho a prejdem popri ňom. Na chvíľu si prezriem jeho izbu. Neprekvapili ma biele steny a jedna skriňa s posteľou. Proste internát...

,,Deje sa niečo? Ty si plakala?" opýta sa. Ja sa však zahľadím von oknom.

,,Catherine?" opýta sa a cítim ho tesne za sebou. Potlačím nutkanie znova sa rozplakať.

Otočím sa ku nemu a rukami mu oblapím hrudník. Hlavu si zložím pod jeho krk. Cítim, že chvíľu nevie čo urobiť, ale nakoniec ma silno objíme.

,,Čo sa stalo?" opýta sa ma šeptom do vlasov. Ešte chvíľu stojím bez pohybu, ale nakoniec sa od neho odtiahnem.

,,Volala som s rodičmi a nejako som sa prezradila, už vedia celú pravdu. A povedzme, že neboli veľmi nadšení s naším plánom. Trochu sme sa pohádali a asi som to prehnala a teraz mám výčitky." Sklopím plecia. ,,Asi som ich sklamala..."

,,Aha." odpovie ticho. ,,Catherine, ak máš mať nejaké problémy, nechajme to proste tak... Nechcem, aby si sa trápila a už vôbec nie ak to má byť kvôli mne." pokračoval po chvíli.

Pozriem sa do tých jeho krásnych očí. On je úplne dokonalý.

Viem, že to rodičia nepochopili, a ani to nepochopia, sú tak vychovaní a aj ja...

Ale Dean vidí veci inak a má pravdu. Všetko v mojom svete je zle. Nemôžem robiť väčšinu normálnych ľudských veci, pretože ma naše zákony obmedzujú.

Pravdepodobne to tak aj bude keď budem stará a budem zomierať, ale teraz mám pocit, že to niekam speje, musí byť niekto prvý, kto zaseje prvé semiačko. Musí s tým niekto začať.

,,Dean, rozhodla som sa. Musel s tou opravou systému niekto začať. A nie je to len kvôli tebe, ale aj kvôli ďalším generáciám, ktoré pôjdu v našich šľapajach." poviem úprimne rozhodným hlasom a trochu sa pousmejem.

,,Catherine?" opýta sa zrazu.

,,Áno?" Zdvihnem jedno obočie.

,,Môžem ťa pobozkať?" Pristúpi o krok bližšie.

,,Predtým si si povolenie nepýtal..." Usmejem sa, keď sa začne blížiť svojimi perami k tým mojim. Je vysoký a preto sa musím dať na špičky, aby som mu lepšie dosiahla na pery. Začnem ho bozkávať. Jemne mu vojdem rukami do rozstrapatených vlasov a rozšuchorím mu ich ešte viac. On mi rukami skúma chrbát a neskôr aj zadok. Čo mu v tejto chvíli dovolím.

Po chvíli sa odtiahne. Pozriem mu do očí.

,,Poďme von." navrhne. Usmejem sa a otočím sa k dverám. Predtým ho však znova pobozkám.

***

Znova sme bok po boku bežali lesom. Netrvalo dlho a prebehli sme celý okruh až ku nášmu pníku. Znova sme pri ňom oddychovali.

,,Počuješ to?" opýta sa zrazu a vyskočí na nohy. Aj ja som začula dupot nôh.

,,História sa opakuje." poznamenám a čakám kto vyletí z lesa ako prvý.

,,Catherine, teraz je ich viac..." Začujem Deana už menej pokojne. Nastražím uši. Otočí sa ku mne.

,,Nech sa stane čokoľvek, radšej uteč..."

,,Nikdy by som to neurobila. Radšej zomriem tu ako by som mala utekať." poviem a narovnám sa.

Môj pohľad padne na sedem vlkov, ktorí sa ocitnú oproti nám. Spozorovala som medzi nimi Rona a Sarah.

,,Myslíš, že sa prišli pomstiť?" opýtam sa zamyslene Deana.

,,Netuším, zistíme to." povie a vystúpi pár krokov vpred.

,,Čo vás sem privádza?" opýta sa pevným hlasom.

Poriadne si prezriem vlkov stojacich pred nami. Určite je to Ron a Sarah... Ale ostatných päť vlkov som nikdy predtým nevidela.

Jeden bol svetlo šedý stál na čele skupiny. Dvaja boli podobnej hnedej farby, ale o pár odtieňov svetlejšej ako Dean. Jeden bol takmer čierny a posledná bola zaujímavo sfarbená vlčica. Mala niekoľko odtieňov šedej a čiernej.

,,Vy ste tí vlci, ktorým sa podarilo odohnať Rona a Sarah?" opýtal sa vlk stojaci na čele skupiny.

,,Áno." odpoviem za Deana a urobím pár krokov ku nemu. Začujem tichý smiech.

,,V tom prípade by sme sa mali porozprávať." odpovie mi. Vtom urobí niečo čo ma prekvapilo. Zmení sa do ľudskej podoby. Začudovane si s Deanom vymeníme pohľady. Aj ostatní vlci za ním urobia to isté.

,,Asi sa chcú porozprávať ako ľudia..." povie začudovane Dean a premení sa aj on. Nespokojne sa otrasiem a nahlas vydýchnem. Všetci čakajú iba na mňa.

,,Tak to som teda zvedavá..." pomyslím si a aj ja sa premením. Postavím sa vedľa Deana. Ostatní už obstávajú neďaleko nás.

,,Zdravím, volám sa Reth a poznám Rona od malička, vyrastali sme spolu ako bratia. Bohužiaľ sa ani jednému z nás nepodarilo udržať si územie v ktorom sme vyrastali... Začali sme sa túlať po celej krajine, ale nikde sa nám nedarilo. Po čase sa k nám pridalo viacej vlkov... Saraha, Louis, Mike a Lorel." predstaví ľudí naokolo a pokračuje, ,,Utáborili sme sa na pár dní tu neďaleko. Ron a Sarah boli na malej obhliadke a keď sa vrátili aj keď poriadne zmlátení, boli prekvapení čo sa tu dozvedeli. Ak to myslíte vážne... Sme ochotní sa vám podriadiť. Radi by sme s vami vytvorili svorku." dokončí Reth a hľadí sa raz na mňa a raz na Deana.

Dean na mňa pozrie trochu znepokojene. ,,Catherine, mne sa to pozdáva, ale nie som si istý, čo povedia tvoji rodičia, aj tak už máš s nimi problémy..." začne a vôbec sa nesnaží hovoriť potichu.

,,Oni už stratili možnosť rozhodovať... Ja súhlasím. Pod jednou podmienkou." pozriem na Sarah.

,,Akou?" Zamračí sa Reth.

,,Za žiadnych okolností ma nikto nebude volať Vločka..." Sarah sa rozosmeje.

,,Dohodnuté, Alfa." odpovie.

,,Volám sa Catherine, a toto je Dean. Vitajte u nás!" odpoviem a na všetkých sa usmejem. Aj oni mi opätujú úsmev a začnú sa objímať. Dean cezo mňa prehodí ruku a zahľadí sa mi do očí s krásnym úsmevom na perách.

,,Tak čo Vločka, spokojná s novou rodinou?" Žmurkne na mňa a pobozká ma.

,,Neprovokuj, lebo pôjdeš preč." Zahryznem si do pery a ešte raz ho pobozkám. Pozriem sa na našich nových spolubývajúcich.

,,Kde budete bývať?" Zdvihnem obočie.

,,To necháme na zajtra. Dnes oslavujeme..." Zasmej sa Dean a všetci sa poberieme smerom k mestu.

Takto sme s Deanom začali meniť vlčie zákony...

♥ Koniec ♥

Ďakujem, všetkým, ktorí sa dočítali až na koniec tejto poviedky! :)Možno si poviete... Dočerta! Bolo to príliš krátke! 

Verte mi... Ja viem, ale som človek, ktorý rýchlo dostane dobrý nápad, nadchne sa pre nejakú vec, ale po chvíli dostane útlm a snaží sa začatú robotu čo najrýchlejšie ukončiť :D (Tí ktorí tiež píšu to zrejme poznajú). 

Týmto príhovorom chcem len povedať, že nevylučujem pokračovanie... Možno motyka vystrelí a ja dostanem nový podnet a nápad! Stačí len sledovať môj profil! ;) 

Ďakujem ešte raz za Vašu spätnú väzbu! ♥