Ráno som začula hlasné bzučanie. Došlo mi, že je to budík a začala som šmátrať rukou po nočnom stolíku. Nahmatala som budík a silno som po ňom udrela, aby prestal bzučať. On však neprestal a ja som sa musela s nevôľou postaviť z postele a stlačiť gombík na budíku.
Konečne prestal zvoniť, ale kedže som už bola prebratá, tak som sa vybrala do kuchyne. V kuchyni voňali raňajky a čerstvo uvarená káva. ,,Dobré ráno," pozdravila som sa mame a mojej staršej sestre. ,,Ako pre koho, " sestra sa zatvárila kyslo a chytila sa za hlavu. ,,Ako si sa vyspala, zlatko?" spýtala sa ma mama. ,,Celkom dobre." Mama predo mňa postavila veľkú vajíčkovú omeletu so syrom. Pustila som sa do raňajok. ,,Musím ísť, lebo zmeškám autobus. ,,Ahojte," rýchlo som sa ešte pozdravila a išla na autobus.
Hneď ako som vošla do triedy, zastavila ma moja najlepšia kamarátka Natálka. ,,Máme nového spolužiaka. A je vážne pekný." ,,Fakt? A ako sa volá?" začala som hneď zisťovať. ,,To zatiaľ neviem. Ale viem, že chodí do našej triedy." ,,Super. Počkaj, zoberiem si učebnice a pôjdeme tam." Išla som si do skrinky zobrať veci na prvú hodinu. Zbadala som krásneho chalana oproti mojej skrinke. Asi to bol ten nový. Usmial sa na mňa a zakýval mi. Na chvíľu som zostala stáť ako omráčená, ale potom som sa spamätala a odkývala mu.
Zazvonilo na prvú hodinu a on sa pohol iným smerom ako máme my triedu. Pomyslela som si, že asi nie je z našej triedy. Vošla som do triedy a sadla som si úplne dozadu do prázdnej lavice. O chvíľu vošiel do triedy učiteľ a hneď za ním ten chalan, čo sa na mňa usmial. ,,Žiaci, toto je váš nový spoužiak, Stiles Stilinski," oznámil nám učiteľ. ,,Stiles, choď si sadnúť tamto ku Beatris." Spanikárila som. On si má ísť sadnúť ku mne?! Panebože! ,,Ahoj. Rád ťa zasa vidím," povedal s úsmevom. Bol taký očarujúco krásny, že som sa nezmohla ani na slovo a len som ho mlčky pozorovala. Stiles odvrátil pohľad a sústredil sa na učivo. Ja som sa naňho občas kukla a raz, keď som sa naňho pozrela, tak sa aj on pozrel na mňa svojimi krásnymi očami. Mala som pocit, že sa rozplyniem. ,,Čo sa tak pozeráš?" ,,Hmm... Jaa... " Nevedela som, čo mám povedať. Usmial sa a znova nemo hľadel na tabuľu.
Keď zazvonilo, tak som vyšla z triedy a išla som ku svojej skrinke. Pribehla ku mne Nata: ,,Ahoj. Ako bolo na prvej hodine?" ,,Noo. Ten nový sa volá Stiles Stilinski a sedel pri mne na prvej hodine." ,,Fakt? Hovor. Aký je? O čom ste sa rozprávali? Povedz všetko." ,, Veľmi sme sa ani nerozprávali," odvetila som. ,,A to prečo?" Neodpovedala som jej, lebo som začula jeho hlas za mojím chrbtom. Obidve sme sa otočili. Nebol tam sám. Bol s ním ešte jeden neznámy chalan. ,,Kto je ten druhý?" spýtala som sa zmätene. ,,To je Scott McCall. Ten je tu tiež nový. Chodí do našej triedy." Odrazu sa na nás obaja pozreli. Usmiali sa a vyzeralo to tak, že Stiles sa usmieva na mňa a Scott na Natu. Nata sa naňho usmiala tiež, a keď som ich videla, tak som sa usmiala aj ja na Stilesa. Podišli k nám: ,,Ahojte. Ako sa voláte?" spýtal sa Scott. ,,Ja som Nata a toto je Beatris." ,,Pekné meno, Beatris," povedal mi Stiles. ,,Vďaka," povedala som s úsmevom. ,,Čo máte druhú hodinu?" spýtal sa Scott. ,,Obidve máme biológiu. A čo vy?" povedala som. ,,My tiež." ,,Super," povedala Nata. ,,môžeme ísť spolu."
