Bolo neskoro večer a ja s Natty sme išli v aute a v rádiu nám hrala pieseň Friends. Náš smer cesty bol u mňa doma. Keďže v posledné dni sme s Natty neboli veľmi zadobre, tak sme sa rozhodli že urobíme klasickú babskú prespávačku. Natty si spievala a ja som dávala pozor na cestu. ,,Nemali sme zabočiť doľava??" opýta sa ma Natty. Neodpovedala som jej, len som nemo hľadela na cestu. Aj keď som vedela, že nejdeme smerom k nášmu domu, hlboko v sebe som cítila, že ideme správne.
Zastali sme pred školou. Vôbec neviem prečo, ale niečo ma sem neskutočne ťahalo. ,,Čo tu robíme?? Nechcem spomínať, ale na školu takto večer nemáme najlepšie spomienky," skonštatovala Nata. ,,Len poď za mnou..." to bolo jediné, čo zo mňa vyšlo. Vkročili sme do školy, ktorá na moje prekvapenie nebola zamknutá. Len čo sme vošli, začuli sme krik. ,,Stiles!" ihneď som vedela, že je to on. Jeho hlas spoznám hocikde. Utekali sme za hlasom. Dobehli sme až ku bazénom. Ako prvé som si všimla telo, ktoré plávalo mŕtve v bazéne. Pri tom pohľade ma striaslo. ,,Pozor!" zakričal na nás Stiles, ktorý bol v bazéne a držal Derekovo bezvládne telo. Nechápala som, čo sa deje. Odrazu som cítila na svojom krku horúci dych. Zacítila som bolesť na krku. Kanima. Tento rez musel byť hlbší ako tie predtým, pretože som nemohla ovládať svoje telo. Mohla som len ležať na zemi a rozprávať. Kanima začala krúžiť okolo Natálky. Za sebou som započula rev vlkodlaka. Scott! Zaútočil na Kanimu ale Kanima od neho utiekla. Scott zobral zo zeme črep z rozbitého okna a namieril ho na to slizké zviera. Kanima odrazu zastala a pozerala sa na svoj odraz v črepine. Neviem prečo, ale utiekla oknom. Scott sa premenil späť na človeka a utekal pomôcť Stilesovi a Derekovi, keďže pri mne bola Natty. Scott pomohol Derekovi. Mňa zobral do náručia Stiles. Zavolali sme políciu k mŕtvemu telu.
,,Ako ste vedeli, že sme tam??" opýtal sa nás Stiles. ,,To Beatris..." povedala mu Natty. ,,Ja neviem, ako... Proste, som cítila, že sem musím prísť," povedala som. Stiles sa pozrel na Scotta, akoby vedeli o čo ide. Scott prikývol. ,,Mala by si sa porozprávať s Lýdiou." ,,Čože?? Prečo?" nechápala som. ,,Myslíme si, že si ako ona," povedal mi Stiles. ,,Ako ona? Čo tým myslíš??" ,,Banshee."
Stiles ma doviezol domov a išiel so mnou až do mojej izby. Celú cestu sme sa rozprávali o Banshee. ,,Ale najlepšie ti to vysvetlí Lýdia..." ,,Zajtra jej zavolám." Sedeli sme v mojej izbe na posteli. ,,Budeš v poriadku??" spýtal sa ma Stiles. ,,Budem, ale mohol by si ešte zostať pri mne, prosím?" ,,Samozrejme." Ľahli sme si tvárou k sebe. ,,Vieš, nedávno sa mi sníval sen. Boli to len útržky, ale bola to skôr ako predpoveď toho, čo sa stalo dnes." ,,Zaujímavé... Ale nemysli na to už, láska. Už je to za nami," povedal Stiles a pritiahol si ma k sebe bližšie. Zamračila som sa. ,,Čo sa deje??" spýtal sa ustráchane Stiles. ,,Ale nič, trošku ma ešte bolí tá rana boku." ,,Prepáč mi," povedal a chcel sa odtiahnuť. Nedovolila som mu to. Chcela som, aby bol čo najbližsie pri mne. Chytil ma tak, aby ma to nebolelo a pobozkal ma. Bozkávala som ho a začala som si vyzliekať tričko. ,,Počkaj... Beatris," zastavil ma Stiles. ,,Nechcem... Nechcem ísť na to rýchlo." ,,Nejdeme na to rýchlo. Chcem to," presvedčila som ho.
