Scott zmizol v tme. Utekal cez les ale odrazu ho zastavila bolesť v nohe. Cítil hustú tekutinu ako mu steká až k členku. Vytiahne si z nohy šíp so strieborným hrotom. Pozrie sa pred seba a už len vidí ako naňho mieri Nata s lukom. Bola celá v čiernom, iná ako zvyčajne. A na tvári mala kamenný výraz. ,,Natálka?? Čo to robíš?" ,,Dobrá trefa, zlato," povie mužský chrapľavý hlas. Scott si všimne že za Natou stojí nejaký starý muž. ,,Doraz ho!" povie akoby rozkazom. Nata ho trafila ešte raz ale tento krát do brucha. Scott jej venoval ešte jeden pohľad a dúfal že v jej očiach uvidí aspoň trochu ľútosti. Všimol si že ešte niečo v nej stále je. To ho presvedčilo aby odišiel. Nata sa ho ešte pokúsila trafiť ale márne.
Scott dorazil domov a rany sa mu ešte stále nezahojili. Od striebra to trvá asi trochu dlhšie. Vošiel do kúpelne a zo zásuvky si vybral obväz. Rana na bruchu vyzerala horšie, tak si ju obviazal. Už cítil ako sa rana na nohe pomaly hojí. Nevedel čo sa to práve stalo. Prúdilo mu v hlave toľko otázok. Kto bol ten starý muž? A prečo je Nata odrazu taká? Prečo by ho chcela zabiť? Asi už začína byť ako zvyšok jej rodiny... Ale ten záblesk dobra v jej očiach tam stále bol a on sa nevzdá.
Scottovi zazvonil telefón. ,,Haló??" ,,Príď rýchlo do nemocnice..."povedal mu Derek do telefónu.
