Mamina ma držala okolo ramien a ja som prešla cez vchodové dvere. ,,Musíš ešte oddychovať," povedala mi mama. ,,Ale mne sa už nechce ležať. Potrebujem sa hýbať. A nanajvýš už to tak nebolí," nedala som sa. ,,Tak si poď na chvíľu sadnúť do kuchyne a najedz sa." Vybrala som sa do kuchyne. Zazvonil telefón a mama ho išla zdvihnúť. Počula som len kúsok rozhovoru ale vyrozumela som že sa rozpráva s doktorom. Mamina zložila a podišla ku mne. ,,Načo volal doktor??" ,,Vieš, zlato, keď ti robili dodatočné testy v nemocnici tak ti zistili že máš nevysvetliteľné rezné rany vzadu na krku." Hneď som sa chytila za krk a naozaj to tak bolo. Nikdy predtým som si ich nevšimla. ,,Takže sa ťa musím spýtať či si si ich urobila sama alebo ti niekto ubližuje??" Nevedela som čo mám povedať keďže ani jedno z toho nebola pravda. ,,No, nikdy predtým som si žiadne rany nevšimla. Neviem čo sa stalo." Mamina ma pohladila po vlasoch a objala ma.
Ležala som v posteli a rozmýšľala. Vôbec netuším kde sa vzali tie rezné rany. Odrazu niekto zaklopal na dvere mojej izby. ,,Ďalej!" zakričala som. Vošiel Scott, Stiles a Lýdia. Stiles sa posadil pri mňa. Ja som sa hneď posadila a dala mu malú pusu. ,,Ahoj, ako sa cítiš??" spýtal sa Scott. ,,Už lepšie..." poviem. ,,Mám tu pre teba niečo," povie Lýdia a vytiahne kozmetickú taštičku. ,,Určite by si chcela namaľovať. Počkaj, pomôžem ti." Bolo to od nej milé. Počas toho ako ma Lýdia maľovala Scott hovoril: ,,Počas tvojho pobytu v nemocnici tak sa stalo pár vecí." Trochu som sa zľakla čo mám čakať. ,,Vyskytlo sa nové stvorenie: kanima. Je to meňavec ako ja. Vyzerá ako jašter a v pazúroch má jed, ktorým keď ťa uškrabne tak ťa znehybní. Bohužiaľ, nevieme kto to je," vysvetľoval Scott. Hneď ma napadla myšlienka že tie rezné rany na krku môžu byť od kanimy a to by vysvetľovalo prečo som stále odpadávala. ,,Keď nie sú tie rany hlboké tak by to mohlo spôsobiť že by to človeka ochromilo iba na pár sekúnd??" spýtala som sa. ,,Ano..." moja teória bola správna. Ale ako by sa kanima dostala ku mne tak blízko bez toho aby si ju niekto všimol? Musí byť naozaj rýchla... Povedala som ostatným o tých ranách na krku, netvárili sa veľmi nadšene. ,,Sú tu ešte dve veci o ktorých by si mala vedieť," povie Stiles. ,,Vieš, Natty..." začal Scott a ja som sa bála čo chce povedať. ,,sa stáva lovkyňou. Jej starý otec ju k tomu navádza," hovorilo sa mu to veľmi ťažko a mne sa to ťažko počúvalo. Nevedela som čo mám na to povedať tak som len nemo hľadela. Stiles mi stiskol ruku na znak podpory. ,,A čo tá tretia vec??" ,,Dnes večer sa chystáme dostať Petera." ,,Ako??" ,,Počkáme ho pred Derekovým domom a zabijeme ho." ,,Idem s vami!" povedala som rozhodne. ,,To nie! Nie si na tom ešte dobre. Musíš sa zahojiť," povedal Stiles starostlivo. ,,Je mi fajn! Nepotrebujem oddychovať," povedala som už trochu nahnevane. ,,Nie a bodka!" Aj keď som vedela že to myslia dobre, nemohla som ich v tom nechať. Ja som tvrdohlavá.
