***
Do cely prídu tento raz dvaja upíri pre mňa. Vojdem presne do tej istej miestnosti ako včera no vyzerá to tu strašideľnejšie keďže už sa stmieva.
Jeden s upírov odkryje skrinku a ja sa dotknem znaku ľudskéj ruky. Automaticky zasvieti. Odtiahnem od znaku ruku, ale znak stále svieti.
Počkám kým vyjde mesiac a ja sa začnem premieňať na vlka. Dotknem sa znaku, ktorý znázorňuje premenu človeka na vlka. Zasvieti znak a odtiahnem ruku.
Keď premena sa dokončí dotknem sa posledného znaku a rosvieti sa. Skrinka sa otvorí. Upír čo stojí pri mne sa pokusí vybrať obsah skrinky.
No hneď ako sa ho dotkne popáli ho to. ,, Vyber to!" rozkáže mi. Postavím sa na zadné laby a zubami vytiahnem tu vec zo skrinky.
Prekvapivo zistím, že je to papier lepšie povedané list. Ale kto by dal list pre upírov do skrinky, ktorú môže otvoriť iba vlkolak, ktorý patrí do dvoch svoriek?
Upír mi vytrhne z úst list. A podá ho vodcovi. ,, Pustite ich tak ako som sľubil." dopovie to a zaškerí sa jeho otrasným smiechom.
Okažite sa rozbehnem a zamierim do cely nájsť Lucasa a Sabrinu. Lucasa nájdem hneď keďže viem kde je ale Sabrinu tú vôbec nevidím.
Keď ma strážca zbadá okamžite odomkne. Potom zamieri do inej miestnosti a odomkne celu. Sabrina s nej vyjde a keď ma zbáda pribehne ku mne.
Polovice cesty zastane keď zbadá pri mne Lucasa. O pár sekund už je pri mne. Pozriem sa na Lucasa.
Jeho srsť je biela a má hnedé oči. Ja mám sivú srsť. Väčšinou má len Alfa a jeho rodina má bielu srsť, ostatní členovia svorky majú čiernu alebo sivú srsť.
Lucas sa rozbehne a ja bežím za nim. Konečne sa dostaneme k východu. Lucas beží ku hraniciam a ja čakám na Sabrinu.
Potom dobehnem za ním. ,,Sabrina bež domov!" poviem jej. Ona prejde cez hranice a ide domov. Ja idem za Lucasom.
Pomaličky začne vychádzať Slnko a ja s Lucasom sa premeníme na ľudí. Prídeme k zrúcanine a tam na nás už čaká Alfa.
,, Kde si bol?" ,, Ja..." povie a snaží sa čo si vymyslieť. ,, Bol so mnou na prechádzke." Vojdem do vnútra.
Za mnou ide Lucas s Alfom. Oni zabočia doľava, ale ja idem rovno do svojej izby. Otvorím dvere od izby, vojdem dnu a ľahnem si na postel.
Uvažujem nad tým kedy som sa naposledy dobre vyspala. Bolo to už asi veľmi dávno keď si to nepamätám.
Zabudla som zatvoriť dvere, no som taká unavená, že sa mi nechce. Ani sa nečudujem, že po chvíli zaspím.
Dúfam, že sa vám tato kapitola páčila. 😊
YOU ARE READING
Dievča Severu
WerewolfSom obyčajný vlkolak, no vlastne obyčajná vlkolačica. Žijem vo svorke, ktorá je v lese na Aljaške. Žijem tu s mojimi starými rodičmi, keďže mojich pravých rodičov niekto zabil, keď som bola malá. No od toho sú už roky. Volám sa Rebeka. Mám osemnásť...
