Kedže ste mi do komentov písali, že chcete aby prežila dej bude pokračovať podľa vás.
Pozriem sa do zrkadla ktoré je na stene. Je to oveľa horšie než som si myslela. Krv mi tečie všade.
Neviem čo mam robiť. Neviem ako to mam zastaviť. Neviem nič. ,, Rebeka, čo sa deje?" Nemám ani najmenšiu chuť mu to vysvetľovať.
Ešte raz si utriem krv a keď si všimnem, že sa mi opäť začali tiecť pramienky krvi po tvari.
Nemá to zmysel vlastne nikdy nič v mojom živote nemá zmysel a ani nebude máť.
Otvorím dvere a Lucas okamžite príde ku mne. Všimne si ako mi tečú čierne pramienky krvi po tvári.
'Musím vyzerať otrasne' pomyslím si. Zoberie kúsok toaletného papiera a začne mi utierať krv.
Keď mi ju utrie vyhodí papier do koša a zbadá tam plný koš krvavých kúskoch papiera.
Pozrie sa na mňa a opäť zbadá tiecť pramienky krvi. ,,Musíme ísť ku doktorovi." Prikývnem.
Otrhnem si zopár kúskov papiera a odídeme z kúpeľne. Vyjdeme z izby a namierime si to rovno ku doktorovi.
Po ceste si utieram pramienky krvi do papiera, no krv ako keby chcela so mňa vytiecť všetká.
Konečne prídeme ku doktorovi. ,,Sadnite si na stoličku prosím, Luna." Nenávidím keď ma tak niekto oslovuje, ale som ich Luna tak si na to budem musieť zvyknúť.
Sadnem si na stoličku a doktor si ma prezrie a keď zbadá čierne pramienky krvi akoby mu odľahlo.
,, Mám dobrú ale aj zlú správu. Ktorú chcete počuť ako prvú?" ,, Dobrú." povieme obidvaja naraz.
,, Tá dobrá je, že jej telo tým, že vylučiu čiernu krv z tela sa snaží bojovať proti jedu. Vlastne ho dostava von.
To je ta dobrá, ale ta zlá je, že vyše 90 percent krvi pri tom stratí čo si myslím, že je aj pre vlkolačie telo nebezpečné."
Ďaľšia kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť.☺
YOU ARE READING
Dievča Severu
WerewolfSom obyčajný vlkolak, no vlastne obyčajná vlkolačica. Žijem vo svorke, ktorá je v lese na Aljaške. Žijem tu s mojimi starými rodičmi, keďže mojich pravých rodičov niekto zabil, keď som bola malá. No od toho sú už roky. Volám sa Rebeka. Mám osemnásť...