To len jeden deň nie som doma a už je mi smutno za Sabrinu, ale bolo to to najlepšie čo som pre ňu mohla urobiť.
Sedím tu vo väznici a rozmýšľam nad úplnými blbosťami. Nad horšími blbosťami som ani len neuvažovala.
Už sa teším kedy od tejto špinavej, starej a smradľavej väznice konečne vypadnem. Nikdy som ani len neuvažovala nad tým, že by sa toto stalo.
No čo už. Čo sa stalo stalo sa nikto to už nezmení. Niekto cez malú medzierku medzi mrežami mi podá malý chlebík.
Nestihne sa ani poriadne pozrieť kto to bol lebo okamžite zmizol. Úplne vzadu sa zjaví Alfou syn. Neviem čo tu robí.
Pozriem sa mu do očí a okamžite ma začne bolieť hlava. V tom zistím čo tu robí. Má zvláštny dar ako každý vlkolak.
No on ho má jedinečný. Môže zistiť jediným pohľadom do mojich očí čo mám ja za zvláštny dar.
No nejako sa mu to nevydarilo keďže sa mi snaží znovu pozrieť do očí. Ja nechcem znovu zažiť bolesť hlavy a tak od neho otočím tvár aby sa mi nemohol pozrieť do očí.
Nechcem aby to zistil. Je to schopnosť, ktorú málo kto má. A preto je taká vzácna. Je to schopnosť uzdravovať.
Zdedila som ho po mojej babke, ktorá bola liečiteľkou našej svorky. Tiež mala tento dar. Tento dar môžu mať len 3 vlkolaci z celého sveta. Keď niektorý z nich zomrie narodí sa ďalší.
Čím viac sa snažím odolávať tomu aby som sa neotočila tým viac sa on snaží zistiť môj dar keď ho tak tajím. No ja mu ho neprezradím.
O 30 minút neskôr
Už nedokážem odolávať tom nátlaku na mňa a otočím len na pár sekúnd hlavu na druhú stranu. No jemu sa to predsa len podarilo zistil môj dar.
Po chvíli odíde spokojný nad mieru. Stále nemôžem uveriť, že zistil môj dar. Po pár minútach sem príde znovu aj z kľúčikom od väznice.
To mi robí naschvál. Odomkne mreže a príde ku mne. Chytí ma za ruku a pomôže mi postaviť sa.
Potom ma odvedie do jednej z izieb a tam ma nechá samu. Slnko začne zapadať za obzor. Na miesto neho sa na oblohe zjaví mesiac vo splne.
Moje kosti pomaly začnú praskať a ja sa začnem premieňať na vlka. Premena mi trvá pár bolestivých minút môjho vlčieho života.
Už som premenená a napadne mi jeden super plán. Jedným slovom Útek. Prejdem až ku dverám. Potom sa rozbehnem zakloním hlavu a skočím cez sklenené okno.
Dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť. Je v nej približne 410 slov, ktoré som písala večer o pol desiatej. Tak dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť.
ESTÁS LEYENDO
Dievča Severu
Hombres LoboSom obyčajný vlkolak, no vlastne obyčajná vlkolačica. Žijem vo svorke, ktorá je v lese na Aljaške. Žijem tu s mojimi starými rodičmi, keďže mojich pravých rodičov niekto zabil, keď som bola malá. No od toho sú už roky. Volám sa Rebeka. Mám osemnásť...