Dievča Severu

13.kapitola

Pesnička patrí ku mojim najobľúbenejším. Pri tejto pesničke som písala túto kapitolu.

Nechcem tam ísť, ale viem, že musím. Nadýchnem sa. Vykročím vpred. Vyjdem na pódium.

,, Chcete aby sa ona stála Lunou?" Prosím, prosím nech nepovedia nie.

,, Áno!" začnú všetci kričať. Potom sa všetci utíšia. Po 5 sekundách začnú kričať: ,,Nech žije Luna!"

Potom začnú všetci odchádzať. Zoskočím z pódiá. A smerujem k východu z miestnosti. Lucas zoskočí a pribehne ku mne.

,, Ideš so mnou na večeru?" spýta sa. ,, Jasné." Vojdem do jedálne a zoberiem si večeru. Sadnem si ku voľnému stolu. Lucas si sadne ku mne.

Zjem večeru a zanesiem tácku. Odídem z miestnosti a idem do izby. Otvorím dvere a vojdem do izby. Zatvorím ich a ľahnem si na postel.

Stále nemôžem uveriť, že som Lunou. Niekto zaklope na dvere. Potom ich otvorí a vkĺzne dnu.

,, Vieš, že už od zajtra máš so mnou izbu?" spýta sa ma Lucas. ,, Viem." Sadnem si na postel a on si sadne vedľa mňa.

Pritiahne si ma bližšie a jeho pery sa prilepia na tie moje. Zruzu niekto zaklope na dvere. Lucasove pery sa odlepili od tých mojich.

Lucas sa postaví a otvorí dvere. ,, Prepáčte Alfa, že vás ruším, ale stalo sa niečo. Mohli by ste ísť to vyriešiť do pracovne. "

,, Áno, jásne hneď prídem." Zatvorí dvere a príde ku mne. ,, Prepáč ale musím to ísť vyriešiť." pozrie sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a odíde z izby.

Pozriem sa na ruku. Rozhodnem sa rozviazať si obväz. Keď ho rozviažem pozriem sa na ranu. Rana sa mi ešte nezahojila. Prekvapilo ma to lebo mne za deň rana zmizne.

Obväz vyhodím do koša. Ľahnem si na postel. Po 5 minútach príde do izby Lucas.

Postavím sa. ,,Ako si to vyriešil tak rýchlo?" ,, No vlastne som iba podpisoval pár papierov."

Jeho pery sa prilepia na tie moje. Po chvíli sa odlepia a on ma zoberie do náručia a opatrne ma položí na postel. ,, Milujem ťa."

,, Aj ja teba." Ľahne si na postel vedľa mňa a začne ma bozkávať.

***
Ráno sa zobudím vedľa Lucas. Pozriem sa na hodiny. Je osem. Vyleziem z postele. Vytiahnem zo skrine čisté oblečenie. Oblečiem si ho a staré oblečenie vyhodím do koša na pradlo.

Rozhodnem sa napísať Lucasovi odkaz. Nájdem papier a ceruzku a napíšem odkaz. Potom potichu odídem z izby do jedáľne.

Zoberiem si tácku a na ňu položím raňajky. ,, Dobré ráno, Luna!" pozdravia ma kuchárky. ,, Dobré ráno!"

Sadnem si k voľnému stolu. Zjem jeden rožok a zbádam, že Lucas sa už zobudil. Vojde do jedálne, zoberie si raňajky a sadne si ku mne.

,, Kedy si vstala?"spýta sa ospalo. ,, Pred chvíľu." Zjem zvyšne dva rožky a zanesiem tácku.

Vyjdem z jedálne. Za chvíľu z jedálne vyjde aj Lucas. ,, Ako si sa vyspala?" ,, Celkom dobre. A ty?"

,, Dobre." Lucas niekam zamieri no ja neviem vôbec kam ide. Prejde pár uličkami a zastane pred dverami. Otvorí ich a vojde dnu.

Vojdem dnu a prezriem si izbu. Je dosť veľká oproti tej mojej. ,, Toto je naša nová izba." povie. ,, Je krásna."

Otvorí dvere. ,, Tu je moja pracovňa." Pozriem sa. Zatvorí dvere a príde ku ďalším dverám, otvorí ich a povie:,, Tu je kúpeľňa." Zatvorí dvere. ,, Teraz musím ísť do pracovne." povie a zmizne do nej.

Sadnem si na postel a prezriem si ešte raz celú izbu. Rozhodnem sa isť sa osprchovať. Otvorím veľkú skriňu a hľadám v nej uterák.

Keď konečne nájdem vojdem do kúpeľne. Osprchujem sa, utriem sa a oblečiem si veci.

Vyjdem z kúpeľne a uterák dam usušiť na radiátor. Z pracovne vyjde Lucas. Zatvorí dvere a príde ku mne.

Pritiahne si ma bližšie a jeho pery sa prilepia na tie moje. Po chvíli sa odtiahnem. No on si ma znovu pritiahne k sebe.

Veľmi ma potešilo, že kniha má viac ako 800 pozretí. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť. ☺