Otvorím oči a pozriem sa smerom kde som naposledy videla Lucasa. Snaží sa dostať ku mne. Upír s dýkou v ruke sa pokúsi mi vraziť dýku do srdca.
Uhnem sa a netrafí sa do srdca ale do moje ruky, s ktorej mi okamžite začne striekať krv. Pozriem sa a ruku, s ktorej mi strieka krv. Je v nej zapichnutá dýka.
Snažím sa vytiahnuť si dýku s ruky. Pri každom pohybe dýky v mojej ruke si zahryznem do jazyka aby nemusela tu vykrikovať od bolesti.
Nadýchnem sa, zahryznem si do jazyka a pomaly si vytiahnem dýku z ruky. Dýku hodím na zem. Pozriem sa na zem kde spadla dýka.
Je celá od krvi. Takisto aj podlaha podo mnou. Zakrúti sa mi hlava. Spadnem na zem a prestanem vnímať pravdepodobne s toľkej straty krvi.
***
Otvorím oči a ocitnem sa v mojej izbe. Pozriem sa na ruku. Je obviazaná obväzom. Niekto zaklope na dvere.
Otvorí dvere a vojde dnu. ,, Ahoj, Rebeka!" pozdraví ma Lussy. ,, Ahoj, Lussy!" Zleziem z postele a prídem ku Lussy.
,, To si si asi moc ublížila na tom kameni, keď si spadla." pozrie sa na moju ruku. Nechápem o čom tu hovorí.
Pravdepodobne keď ma Lussy videla s tou krvavou rukou tak sa pýtala Lucasa čo sa mi stalo a on hej klamal.
Pozriem sa na hodiny. Je osem. ,, Ideš na raňajky?" spýtam sa Lussy. ,,Áno idem."
Otvorím dvere od izby a nasmerujem si to do jedálne. Celou cestou ku jedálni cítim raňajky.
Otvorím dvere od jedálne a vojdem dnu. Za mnou príde aj Lussy. Zoberiem si tácku a na ňu položím raňajky.
Sadnem si ku stolu pri okne. Rýchlo sa pustím do raňajok. Skoro som zabudla na dnešný večerný ceremoniál.
Za pár minút zjem raňajky. Idem zaniesť tácku. Vyjdem z jedálne. Odídem do izby.
Ľahnem si do postele a snažím sa zaspať. Vôbec sa mi to nedarí.
O 30 minút neskôr
Rozhodnem sa vyliezť z postele. Mám na sebe ešte oblečenie čo som mala včera a tak sa rozhodnem sa prezliecť.
Vyzlečiem si veci a zo skrine si vyberiem ďaľšie. Oblečiem si ho a staré oblečenie vyhodím do koša na pradlo.
***
Vyjdem z izby a idem smerom do sále kde som bola včera. Lucas a jeho otec stoja na pódium a čakajú kým všetci prídu a utíšia sa.
,, Každý z nás viem prečo sme sa sem dnes znovu zišli a tak prejdem rovno k veci. Lucas, ktoré dievča si si vybral?"
Povie keď sa dav utíši. ,, Vybral som si Rebeku Prajerovú."
Takže je tu ďalšia kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Pesničku som sa preto rozhodla dať na miesto obrazku lebo som ju počuvala počas písania a vďaka nej máte kapitolu dnes a nie až zajtra. Ak ste si všimli kapitola je zase kratšia ale v ďalších kapitolách sa vám to budem snažiť vynahradiť.😊
ESTÁS LEYENDO
Dievča Severu
Hombres LoboSom obyčajný vlkolak, no vlastne obyčajná vlkolačica. Žijem vo svorke, ktorá je v lese na Aljaške. Žijem tu s mojimi starými rodičmi, keďže mojich pravých rodičov niekto zabil, keď som bola malá. No od toho sú už roky. Volám sa Rebeka. Mám osemnásť...