Sadla som si na studenú zem a chytila lepšie do ruky nôž. V mojom tele začalo prúdiť niečo ako adrenalín,no nebol to adrenalín, ale strach.
Mala som strach čo sa stane keď budem iba obyčajný človek. Vykrvácam, zomriem. Je to jediný spôsob ako to zistiť.
Začali sa mi triasť ruky. Zavrela som oči a po chvíli ich otvorila. Nadýchla som sa vzduchu a z výdychom som si porezala ruku. Položila som krvavý nôž vedľa seba na zem a upierala som pohľad na zranenie.
Vlastne tam už nič nebolo. Zranenie zmizlo tak rýchlo ako som ho len spravila. To znamenalo len jediné. Som vlkolak.
Vzápätí som pochopila matkine slová: Nie je všetko tak ako si myslíš. Myslela som si, že som človek, ale v skutočnosti som bola stále vlkolak.
Nikdy som nebola človek ani nikdy nebudem človek. Vždy budem len vlkolak.
Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Dievča Severu
LobisomemSom obyčajný vlkolak, no vlastne obyčajná vlkolačica. Žijem vo svorke, ktorá je v lese na Aljaške. Žijem tu s mojimi starými rodičmi, keďže mojich pravých rodičov niekto zabil, keď som bola malá. No od toho sú už roky. Volám sa Rebeka. Mám osemnásť...
