✔(Love Me? Then Prove It) Proof Of Love

5. Partneri na laborky, hláste sa!

Laila

" Vážne sa nechceš dať preradiť z bioly na históriu? Veď dejiny ťa bavia odkedy ťa poznám,"snažila sa ma moja najlepšia kamarátka presvedčiť na zmenu oboru.

„Vážne. Vybrala som si, a nechcem na tom nič meniť." Možno mám rada dejiny, ale to neznamená, že by ma bavilo hrabať sa vo vykopávkach, vysedávať v zaprášených archívoch alebo reštaurovať obrazy. Ďakujem, neprosím.

''No nič. Tak tam pôjdem sama. Čo už."
Bola mojím rozhodnutím sklamaná. Nič iné som však  ani nečakala. Teda až na to, že som čakala vynadanie , že som sa pravdepodobne zbláznila. Lenže ona o tom ani nepípla.

" Naozaj sa na mňa nehneváš?" spýtala som sa opatrne.

"Ale choď ty hlupučká," naoko ma pokarhala, "jasne, že sa nehnevám," povedala so smiechom na perách. Zo žartu som ju štuchla do rebier a ona mi to oplatila.

"Nič sa nedá teda robiť. Budem si musieť zohnať parťáka na laborky," poznamenala som dramaticky. Jess sa nad tým len zasmiala.

"Veď nemusíš behať po škole s transparentom," namietla, hľadajúc dôvod mojej dramatizácie. Tá predstava sa mi zdala viac než vtipná. Pobavila ma až tak , som vybuchla do smiechu. Bola prestávka,čiže ma nik neupozorňoval na porušenie školského poriadku. Pár ľudí sa síce otočilo, ale mne to bolo úplne ukradnuté.Stále som nemohla uveriť tomu, že niečo také ju vôbec napadlo.

"Jasné, že nie. Vieš si ma predstaviť na podpätkoch s transparentom okolo krku behať po celej škole ako s nasolenou riťou? Ja teda určite nie.Požiadam Cameronovú o pridelenie. Len dúfam, že nedostanem nejakú citlivku, ktorá sa mi hneď ako uvidí skalpel zosype. To by mi už len chýbalo ku šťastiu."

"A čo tak nejakého krásavca, ktorému by si musela dávať umelé dýchanie,hm? A možno by ten transparent nebol až taký zlý nápad," uvažovala ďalej. "Bohvie, veď kto by ti odolal?" Ona sa fakt nikdy nevzdá.Vo vymýšľaní týchto šialených teórii je fakt jednotka.

"No to určite...a každú hodinu budem mať na stole červenú ružu," poznamenala som s iróniou. Len prikývla a krútila hlavou nad mojím pohŕdaním.

"Nebuď smiešna. Síce mi ich už pár nadbiehalo, ale taký magor so sklonmi ku klišé sa ešte nenašiel."
Nad tou predstavou že by mi niekto recitoval básne, spieval serenády a nosil ruže, zhodou okolností moje obľúbené kvety, som sa krátko pousmiala. Tie boli presne ako ja - jemné, no vedeli sa brániť.
Priam presladené až fuj. I keď v kútiku duše povedzme si úprimne, prečo nie?

"Nikdy nevieš,"zastavila nite mojich myšlienok a zmizla za dverami zborovne.

                                                                   ***

Vyučovanie preletelo ako voda. Vďaka Bohu za toho, kto vymyslel dnešný rozvrh. Posledná dvojhodinovka telesnej odpadla. Zato som bola naozaj rada. Tvrdnúť v škole do pol piatej, len kvôli tomu,aby som drkotala zubami alebo sa kúpala vo vlastnom pote, je podľa mňa ešte väčšie mučenie než fyzika a architektúra. A to tie hodiny fakt neznášam.

Čo najrýchlejšie,  ešte medzi prvými som vybehla z učebne matiky a razila si s taškou na pleci cestu ku svojej skrinke.Učebnicu som hodila do vnútra, obula si čierne kožené topánky, zapla kabát a do uší vložila slúchatká a na mobile zapla Smile od Avril Lavigne. Zavrela som skrinku a vybrala sa k východu z budovy.

Išla som sama, pretože Jess končí až o tretej a má vlastný program.

Jej mama je predavačka v supermarkete a otca nemá. Odišiel od nich keď sa narodila jej mladšia sestra Millie so slovami, že nechce niesť na svojich pleciach takú veľkú zodpovednosť. A tak Jessina mama cez týždeň robí v obchode a cez víkendy od večera do rána v bare vypomáha ako čašníčka, aby mali z čoho žiť. Takže, Jess zatiaľ doma stráži sestru.

O otcovi nikdy nerozpráva. Keď som sa jej na to minule pýtala odbila ma so slovami, že on je minulosťou, ktorú už nezmení. Odvtedy sme sa tej téme oblúkom vyhýbali. Takú rozrušenú ako vtedy keď som jej tú otázku položila som ju ešte nevidela.
V ten deň mi okrem odpovede povedala ešte niečo: " Buď rada že máš oboch rodičov."

Nad tými slovami som rozmýšľala docela často. Je lepšie nemať rodičov, alebo mať takých, ktorým som ukradnutá? Nie je to náhodou rovnaké?

Doma bolo ako vždy pusto. Otec bol na služobke, mama u kaderníka. Možno by som mohla zavolať Mikovi a Sally či nepôjdeme niekde von. Mala som voľno celý deň tak prečo večer niečo nevymyslieť? Veď zajtra je piatok, kedy máme mimochodom riaditeľské voľno, takže hurááá víkend sa práve začal...

Vyzula som tenisky, zhodila zo seba všetky štyri vrstvy oblečenia a pobrala sa do sprchy. Tým dvom môžem zavolať aj neskôr. Veď je ešte len poobedie. Do večera času dosť.

Voda v sprche bola príjemne teplá až mi bolo ľúto opúšťať vyhriaty priestor sprchovacieho kútu. Nakoniec som s veľkým sebazaprením vzala uterák z vešiaka a vyšla von.
Telo mi objímal chlad takže som sa bleskurýchle osušila a navliekla na seba spodné prádlo, ponožky, fialové tepláky a vyťahané čierne tričko. Mokré vlasy som pretrela uterákom, stočila ich a ukryla do " turbana".

Vyšla som z kúpelne rozhodnutá zavolať Sall. To by som však musela vedieť kde som dala mobil, všakže? Zamierila som teda dolu do predsiene kde som konečne po prehrabaní hŕby oblečenia našla kabelku a v nej svoj mobil.

Vyhľadala som v telefónnom zozname číslo dotyčnej a stlačila slúchatko. Zatiaľ čo operátor sprostredkúval hovor som si telefón priložila na ucho a zachytila ho ramenom. Voľnými rukami som pozbierala všetky svoje veci a zamierila do práčovne ktorá bola hneď vedľa kuchyne. Nahádzala som veci do koša na prádlo a vetrovku zavesila na vešiak v hale. Sall zdvihla asi po piatom zazvonení.

"Čau Lal, že si sa aj ozvala. Tak hovor, čo je nové? Nejaký nový objav na obzore? Čo škola? Je gympel fakt tak ťažký ako hovoria ostatní či sú to len kecy?"Nakoniec zmĺkla. Typické. Najskôr zvedavé otázky a potom mlčanie.

"Veď vieš. Škola zaberá dosť času. Kvôli nej nemám na zábavu vôbec čas. A dá sa to zvládnuť. Ostatní len kecajú. Inak všetko po starom. No o mne teraz dosť. Čo ty?"
Hneď ako som dohovorila začala svoj nekonečný monológ. Chodila totiž na na špeciálne štúdium, ktoré sa zaoberalo prípravou študentov na Harvard Med , takže ma zasypávala najnovšími pikoškami a historkami z praxe.

"A čo Mike?" Pri tej otázke som si normálne vedela predstaviť ako sa jej na perách rozlial široký úsmev.

"'Dal sa preradiť k nám. Klape nám to lepšie než kedykoľvek predtým". Mike a Sall tvorili pár už od osmičky na základnej. Veľa ľudí si myslelo že akonáhle základka skončí skončia aj oni. Avšak ostatných prekvapili rozhodnutím študovať na rovnakej škole i tým že sú ešte stále spolu.

"Tak to som rada za vás za oboch. Len ma tak napadlo, ak máte náhodou v rozvrhu dnes večer voľno, či by sme niekam nezašli."

Sall nadšene zvýskla do telefónu.

"Jasné, veď vieš, že na teba si vždy nájdeme čas."

Pozrela som sa na hodiny ktoré trónili nad dverami do kuchyne. Práve odbíjali štvrtú.
"Dobre. Tak o šiestej v Lambade. Vyhovuje?"

"Že váhaš. Vidíme sa."

"Maj sa." S tými slovami som ukončila hovor a dala si zohriať obed.

Žiadna škola. Už len nefalšovaná sloboda.....

-----------------------------------------------------

Ahojte, ďalšia upravená časť na svete. Dúfam, že sa páči, pokúsim sa ostatné pridať ešte dnes.

Slečna Nebezpečná