✔(Love Me? Then Prove It) Proof Of Love

24. Plán

Markus

Zaradil som sa do radu a pristúpil k nej. Nechcel som rozoberať blbosti okolo dnešného počasia, či o čom to ľudia tárajú, keď sa chcú prihovoriť niekomu neznámemu a tak som prešiel rovno veci. Nerád strácam čas. Veď žijeme len raz a času nikdy nie je na nič dosť,pretože jediné čím si môžme byť istý je dnešok.

"Ty si Jessica Brooksová, kamarátka Laily Adamsovej, sedí?" Opýtam sa, načo ona nadvihne obočie.

"Nie stojí, pako, celým menom Markus Tyler Logan, najväčší sukničkár a egoistický debil, čo na tejto škole kedy bol. Čo chceš?" Je vážne nevrlá, normálne čakám, že mi každou chvíľou jednu vrazí, no skúsiť to musím. Aspoň si nebudem vyčítať ak to nevyjde, že som nevyskúšal všetko. Ale čo to trepem?Ono to určite vyjde, musí.

"Nevieš čo sa deje s Adamsovou? Na laborkách sa mi nejako nezdala." Klamal som, až sa mi z huby prášilo, no chcel som informácie.

Znova prekvapene nadvihla obočie, až sa jej medzi ním objavila malá vráska. "Prečo ťa to zaujíma? Doteraz si o ňu ani nezakopol. Nebodaj sa niečo zmenilo?"

Pokrčil som plecami. "Povedzme,že jej nesústredenosť ovplyvňuje jej prácu a tým pádom aj známku našej spolupráce na predmete. A ja tento rok nemám čas na opravovanie známok, pretože na rok ma čaká maturita.Vieš mi povedať, kde by som ju našiel?" Neviem, čo za debilinu som povedal, aby som vyznel dôležito, no zrejme som strelil úplne mimo, pretože len prevrátila očami. Ako len neznášam, keď niekto prevracia očami. Je to vrcholne nevychované a naozaj nevhodné. Teda, ak to robí niekto iný než ja..

"Aha tak. Bojíš sa, že ostaneš s holým zadkom a tak zvaľuješ vinu na každého, kto príde do rany. Pravdu povediac, neverím ti ani nos medzi očami, nieto ešte tie bláboly, čo si teraz povedal. A teraz si daj pohov, skôr než mi nedostatok kofeínu, o ktorý si ma svojimi stupídnymi žvástami pripravil, prejaví a ja ti nakopem ten tvoj prenádherný zadok. Čo sa týka Lal, ak niečo od nej chceš, potom neotravuj mňa, pretože mám dosť vlastného, nieto ešte riešiť jej veci. A ak ešte raz povieš niečo takéto, ba horšie na jej adresu prisahám, že ti tento desaťcentimetrový opätok napchám do zadnice. A ver, že toto nie sú prázdne slová, pretože o takýchto veciach ja nikdy nežartujem," zdôraznila svoje slová poklepaním vysokého opätku o mramorovú podlahu. Otočila sa mi chrbtom , čo bolo znakom, že náš rozhovor sa skončil, nezabudnúc pohodiť ťažkými vlasmi, ktoré ma trafili rovno do ksichtu.

Toto naozaj nešlo podľa mojich predstáv. Preto som sa so stiahnutým chvostom pobral do triedy , kde už ma čakal Leo, ktorého som so svojím plánom oboznámil cestou do školy. Nebol síce mojím počínaním dvakrát nadšený, pretože bol zástancom svojej teórie, že baba má za chalanom docupitať sama, no vyjadril mi svoju podporu s vierou, že snáď to dobre dopadne.

V triede ma privítal s úsmevom na tvári s nevyslovenou otázkou v žiariacich očiach, no keď videl môj zamračený výraz, dobrá nálada pohasla. Pochopil, že tá otázka je zbytočná. "Čo budeš teraz robiť? Podplácať ich obe drahými darčekmi?"Opýtal sa nakoniec. Jeho nápad nebol zlý, priznávam, no nebolo to v tejto chvíli podľa mojich predstáv.

"Máš trefné nápady, ale nie. Je čas na plán B." Povedal som. Leo na mňa uprel nechápavý pohľad.

"My máme nejaký plán B? Nerátal si náhodou s tým, že plán A zaberie a tým pádom plán B nebude potrebný?" Usmial som sa nad tým. Áno, presne tak som to plánoval, no nevyšlo to.

"Áno, lenže som z nej nič nedostal."

"Aha."Konečne to pochopil. V duchu som mu doprial ironický ďakovný potlesk. Je to síce môj kamarát, jediný a zatiaľ aj najlepší akého som kedy mal,no niekedy mám pocit, akoby si sedel na vedení.
"Čo teda navrhuješ?" V očiach mu opäť svietili tie povestné iskričky šibalstva. Akoby som videl trojročné dieťa túžiace po novej hračke.

"B ako Ben." Pokynul som Benovi, aby ku nám prišiel a sediac na Leovej, teda mojej a Leovej lavici, som vyčkával.

Ben sa k nám prirútil ako veľká voda so širokým úsmevom, pri ktorom vyceril na nás rad perfektne bielych zubov. Možno keby sme baby už padáme do kolien.

"Čaute, čo máte nové?" oprel sa o stenu nedbajúc, že bola čerstvo namaľovaná.
My sme ako odpoveď spustili salvu smiechu za čo nás spražil nechápavým a nepríjemným pohľadom.

"Som vám k smiechu?"Povedal nepríjemným tónom. Keď nás smiech prešiel, nejako som zo seba vyjachtal: "Radšej sa nabudúce pozeraj, kde sa opieraš."

Odstúpil od steny a zarazeným pohľadom hľadel na vlastnú siluetu, dielo svojej nepozornosti."No kurva, mama ma zabije,"sadol si vedľa mňa a sklonil hlavu do dlaní.

Upokojujúco som ho potľapkal po ramene. "Neboj chlape, to dáš."

Prikývol a nervózne si hrýzol spodnú peru, pretože už poznal matkine kázania a na to následujúce sa vôbec netešil. Pri tej myšlienke mierne zvraštil čelo a jeho oči sa zúžili pohŕdaním. Pohŕdal autoritami, vo všeobecnosti dospelými. Keď si však všimol pohľady upreté na neho, všetky myšlienky zahalil pre neho typickým širokým úsmevom. "Prečo ste ma vlastne volali?"

"Potreboval by som jednu službičku,"povedal som otvorene.

"O čo ide?"Spýtal sa Ben, horiaci zvedavosťou.

"Prístup do školskej databázy, " povedal som s rukami vo vreckách.

"Povedz, že žartuješ."Pery sformoval do úzkej linky, čakajúc moju odpoveď.

"Ani v najmenšom,"odpovedal som.

"Dobre teda. Večer o šiestej pred školou. A neželajte si ma, ak tu budem stáť ako dement dve hodiny, alebo až na to príde mama. Tá ma zaživa stiahne z kože."

Nakoniec privolil, čomu som bol neskutočne rád. Mal som chuť skákať ako malé dieťa od šťastia, lenže to by bolo absolútne nevhodné k môjmu veku. Akurát by som pôsobil ako niekto, komu preskočilo. Pri tejto myšlienke som ten nápad ihneď zavrhol. "Neboj strachopud, budeme tu."

•••

"Koho mám presne hľadať?" Ben vďaka Bohu pomocou svojich počítačových zručností dešifroval prístupové heslo do počítača aj databázy. V tejto chvíli som vážne rád, že mám za kamoša práve jeho.

"Prvý ročník, Laila Adamsová,"diktoval som mu, zatiaľ čo sa jeho prsty zručne a v rýchlosti dotýkali bielych kláves.

Laila Melanie Adamsová, narodená dvadsiateho ôsmeho apríla dvetisíc...

Zíral som na ten text, akoby bol napísaný v čínštine. Tento úvod rozhodne nebola jediná vec, ktorá ma zaujala.

Dokonalé správanie, známky i dochádzka. Teda, až do obdobia spred týždňa dvoch. Dochádzka bola označená červenou kartou, čo znamenalo problém.Vo fyzike a matematike svietili namiesto A+ tri C-, a dvaja hranatí kamaráti E a F s "pozdravom pre rodičov", keďže išlo o súkromnú školu a dosť dôležité testy . Zamračil som sa na monitor a ničomu som nechápal. No vtom mi niečo napadlo.
Môžem to využiť vo svoj prospech.

"Vytlač mi to prosím," požiadal som ho. Nekládol zbytočné otázky, iba urobil o čo som ho poprosil. Leo vedľa mňa sa vyškieral a zrejme mal z môjho počínania dobré divadlo.

Keď mi podával textom popísaný papier vedel som, že konečne sa misia "Dohoda" môže začať...