Po škole som sa zastavila v parku. Je to miesto, kde si môžem konečne vydýchnuť a nikto mi nenadáva, nestrká do mňa a nevysieva sa mi. Dnes to ale aj tak bolo celkom v pohode. Chalani mali asi nejakú ťažkú písomku, takže sa venovali svojim zošitom a mne dali v rámci možnosti pokoj. Samozrejme na obede sa to neobišlo bez vyliatej vody a vyhodeného nedojedeného jedla. No už som sa naučila, že mám chodiť na obed skôr, aby som stihla aspoň čo to zjesť. Všimla som si, že od toho incidentu s Timom na mňa dosť často pozerá. Ale nie tak ako tí idioti. Jeho pohľad je plný záujmu? Alebo si to iba nahováram. On je pre mňa záhadou. Akoby bol s nimi iba zo zotrvačnosti. „Si blázon Kaja, všetko si to iba nahováraš!" prehovorila som sama so sebou. Čo už len mám robiť, keď sa so mnou nikto nebaví...
YOU ARE READING
Výnimočná
Short StoryOna, stále sa skrývajúca pred svetom, pred sebou, zahľadená iba do svojich kníh a milujúca svojich fiktívnych hrdinov. On, obľúbený v partii, neskutočný frajer pred dievčatami. Sú takí naozaj alebo majú nasadenú masku?
