*19

368 33 17
                                    

Na hodinu som sa vôbec neponáhľal. Bolo mi úplne jedno, že budem meškať, hlavne, že nebudem s tými idiotmi. Nemienim sa s nimi už baviť. Teda pokiaľ sa nespamätajú. Ak prestanú o Klaudii hovoriť také veci, možno zvážim naše kamarátstvo. Nie sú až tak úplne zlý. Je s nimi aj sranda, no nie vtedy keď jej ubližujú. Ale aj tak som idiot, že som im to toleroval tak dlho. Ona sa mi páči už tak dlho a ja som nepovedal ani slovo. Nechal som to tak a teraz to tak vyzerá. Celá škola ju ohovára a mňa potľapkávajú po pleci. Ako sa jej mám teraz pozrieť do očí? Veď ma určite nenávidí. Pred školou som jej povedal, že nikomu nepoviem ani len slovko a teraz je tu toto. Neviem ako ju presvedčím o pravde. 

VýnimočnáWhere stories live. Discover now