Kráčal som po chodbe smerom do triedy. Jeden krk mi trval nehorázne dlho, no komu by sa chcelo ísť do tej triedy? Ako som prechádzal po chodbe, za rohom som zahliadol špičky nejakých tenisiek. Niekto je na zemi? Stalo sa mu niečo. Zrýchlil som krok a keď som vyšiel spoza rohu, moje oči sa stretli s vystrašeným pohľadom, ktorý sa ale v momente zmenil na zhnusený. Kaja sa odvrátila a nepreriekla ani slovo. Započul som roztrasený výdych a potom sa mi pred očami niečo zalesklo. Bola to jediná slza, ktorá jej stekala po líci. Trhalo mi to srdce. Ja som jej chcel pomôcť, no aj tak som ten, kvôli komu trpí. Ako to mám napraviť? Povedz niečo. Ozvalo sa moje svedomie. ,,Ja som nikomu nič nepovedal," vyšlo zo mňa. ,,Pff," odfrkla si a spražila ma pohľadom, ktorý zabíjal. ,,Všetko je to iba o tebe! Už si spokojný. Celá škola šalie z toho, že si sa vyspal s najväčšou nulou. Spokojný?!" vyštekla na mňa a moje nohy sa podlomili...
Keď už si tak veeľmi KRIČALA tak nech sa páči, je to iba vďaka tebe :* :D Ale ďakujem vám všetkým za túto podporu, zaslúžite si veľké ĎAKUJEM ♥♥♥
tatika700 I love you :*
YOU ARE READING
Výnimočná
Short StoryOna, stále sa skrývajúca pred svetom, pred sebou, zahľadená iba do svojich kníh a milujúca svojich fiktívnych hrdinov. On, obľúbený v partii, neskutočný frajer pred dievčatami. Sú takí naozaj alebo majú nasadenú masku?
