Ti blázni sa tak tešili z toho, že zvládli tu písomku, že sa rozhodli ísť to zapiť do jedného baru. Vybrali sme sa teda cez park. Síce som s nimi zdieľal radosť z toho, že mám tu písomku za sebou, no opiť sa nepotrebujem. Chcel som ísť rovno domov, no oni mi to nedovolili. Doslova ma ťahali cez ten park a tak som si až posledný všimol dievča pri strome. Sedela s knihou v ruke a vôbec nevnímala okolie, no keď ju oslovili, doslova stuhla. „Takže tu sa nám skrývaš po škole, cicuška. Môžeme sa k tebe pridať?" Podišiel k nej Marek a kľakol si k nej. Knihu jej násilím zatvoril a na tvári mal ten hnusný výraz. Bál som sa toho čo sa chystá urobiť. Kajine ruky vystrelili hore a chceli ho odstrčiť, no on bol rýchlejší. Chytil jej ich do jednej ruky a druhou jej prešiel po líci až na kľúčnu kosť. Kaja sa triasla, no nevydala ani hláska. V tvári som jej čítal pocit zhnusenia a to ma naštartovalo...
YOU ARE READING
Výnimočná
Short StoryOna, stále sa skrývajúca pred svetom, pred sebou, zahľadená iba do svojich kníh a milujúca svojich fiktívnych hrdinov. On, obľúbený v partii, neskutočný frajer pred dievčatami. Sú takí naozaj alebo majú nasadenú masku?
