*14

392 32 3
                                    

Pred školou som sa zastavila, pretože som sa potrebovala nadýchnuť. Ktovie čo im povedal. Ak im povedal, že som ušla, čaká ma ešte väčšie pokorenie. Ale na druhej strane, ak si niečo vymysli a povie im, že si so mnou poriadne užil, bude to ešte horšie. Bože, čo len mám robiť. Tá sila ma zložila a ja som skončila na kolenách s hlavou v dlaniach. Vtedy sa nado mnou ozvalo: ,,Si v pohode?" Moje srdce sa zastavilo. Pomaličky som zdvihla hlavou a predo mnou stál Timo. Mal taký súcitný pohľad? ,,Klaudia, prosím, mňa sa naozaj nemusíš báť," podrepol si predo mňa a chytil mi ruky do svojich. Myklo mnou a jeho čelo sa zmraštilo. ,,Nechcem ti ublížiť." ,,Ale oni..." ,,Nič im nepoviem," skočil mi do reči a odišiel do školy. 

VýnimočnáNơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ