*11

432 36 3
                                    


Odišli a nechali ma tu s ním samú. A ja som si myslela, že on je iný, že mi nebude tak veľmi ubližovať. Stál nado mnou ako taký dozorca a mne sa neskutočne triasli nohy. Keby som vládala, už na nich stojím a utekám kade ľahšie. Bojazlivo som sa na neho pozrela a vtedy jeho pohľad zjemnel. Nie, určite si to iba zas nahováram. „Tak už sa do toho pusti," preriekla som roztraseným hlasom, aj keď som mu nechcela ukázať ako sa bojím. Keď som sa potichučky nadýchla, jeho telo pristálo vedľa môjho pri strome. Stuhla som a v momente sa štverala na nohy, ibaže ma zastavila jeho ruka. „Ak teraz utečieš, nájdu si ťa oni." To mi stačilo. Dnes svojmu údelu neutečiem... 

VýnimočnáWhere stories live. Discover now