Neviazaná dlážka [POZASTAVENÉ]

Kapitola V.

Oprátka len podvedome vnímala hmlistý obraz svojho vodcu, keď sa ako v mrákotách osamote dozvedela, že Apostrof ju chce ustanoviť kráľovnou. Apostrof vedel ako vyslobodiť Fatamorgánu, lebo znal, kde sa nachádzajú črepy Papľuhovho vnútra, čo boli unesené. Čakal ich neľahký čas. Autonómny Bankrotár bol sluha 3. stupňa a pozoroval ich zo svojho úkrytu v myšacej diere.

Solídny rozhovor medzi Apostrofom a Papľuhom splatil dlhy očakávania súvislosti v Oprátkinej mysli. Dužinatá žinenka donútila žhavého Apostrofa dosadnúť na životosprávny trón v ponášajúcom sa stave detinského opovrhnutia. Ten trón bol ušitý z kvalitnej vietnamskej nite. Prítok Papľuhových myšlienok vyprodukoval proces vratkých kŕčov v Oprátkinom zube. Poňatie popálilo Apostrofove vzrušenie pre pomoc sestry svojej milej a potlačil nutkanie pohodlia svojho kvalitného mäkkého trónu.

Na oblohe sa vznášali neuveriteľné zbytky dúhy bez opateri, keď sa dvojica vydala naprieč čeleniu svojho osudu. Apostrof nadmútil dojímavým skutkom, šľachetne im daroval prispôsobujúce sa návlečky na ruky, aby nedošlo k natrhnutiu kožného tkaniva na dobiedzajúcich prstoch Oprátky a jej spoločníka.

Nedobytne a hrdo si piťahoval železné brnenie vo volajúcich vlajkách jeho svedomia a v krvi mu kolovala víťazná hymna. Apostrof sa nerád súčinne rozľučoval s Oprátkou a v povedomí Papľuhovho dažďa vynímal sa perzský koberec. Papľuh zacfffffffffkal a vzdorovito sa rinul za svojím nebezpečeným cieľom zvyškom zženštelého žľabu.

Za koraľovou nádržou v jeho prospech nečíhalo nič, a tak s Oprátkou vrtky prebehli prestrojení za nevinné duše, lapali dych a v očiach hasli plamene. Nebezpečná regulácia s telesným teplom im mohla privodiť nepatrnú smrť a Oprátka začala vzdávať odvahu, až ju utlačila na svoje dno.

Súkromný dojem súmraku nenarušil Papľuhovo vedomie, a naďalej, kam noha vkročila, sa roztrpčene rozhliadal, a každý príznak v neúspech bičoval planý vietor, čo hrdo vlanul v jeho kostiach. Privykal si na rolu hrdinu a čriepky sa neodbytne blížili, a tak poobracal doplnky jeho hĺbky na nebadateľné čiastočky antidepresív. Pľúca mu hlásali, že blízko už nie sú plodinaté kry, lež hynúce zostatky krajiny, a to bol ich cieľ...

Milí rebeli,
Neberte ma za debila, že píšem niečo takéto... vymyslel/a (nedozviete sa moje pohlavie) som nový žáner. Jeho cieľom je z časti pobaviť vás, z časti byť originál, ale hlavne vás prinútiť hľadať skrytý dej a myšlienku v spleti divných  obkecov... hľadajte, hľadajte.....👿

XYZ REBEL ✌