Neviazaná dlážka [POZASTAVENÉ]

Kapitola IX.

Čriepok! Ten nachádzajúc sa v opare zťažoval brázdenia mokrých hviezdnych návštev. Nepolapiteľnnepridalie ich na moment vyviedlo z miery. Prvotriedne zariadenie v mozgových závitoch nezašlo tam, aby ich zaviedlo na chodník slávy.

Dvoran, menoval sa nový priateľ, čo skrsol nádej v oboch pre čriepok v Hviezdnom riečišti. Dvoran riekol v chladnej hmle, aby vyhľadali skrytý chodníček, stúpajúci priamo k čriepku medzi Veveričie sestry.

Bystroumný jav zbrázdil posledné vyšľapané koľaje ich primitívnych nadobličiek a razil si to priamo cez Eustachovu trubicu do nosa šľahnúc ohňom po nebadateľnom sklovci v očiach prestrašených až na posmrtné nervové zakončenia v nepodkutých chodúľoch.

Nepohodlie upresňoval fakt, že rádioaktívne oblasti závodných gaučov nepreniknú cez tuhú vodu skleníkového efektu. Boli v pasci, a to zočil rovnako Papľuh, ako Apostrof cez zázračné sklíčko, zabodnúc pohľad na chvenie Oprátkiných pier a v neistote úspechu použil vodca levitáciu a bolestne sa zrútil na trón prešpekulovaný a udivený vlastnou váhou sa nedostal ani na koniec tejto dlhej vety.

Neokrôchaný špeh prvého stupňa sa volal Dialektický Dusík a bol im na stope už hodnú chvíľu. Bol to špeh Dlážkinej gardy, jeden z najnebezpečnejších impresionistov. Lopotil sa za likérom, aby netaktne narafičil zbrojnicu.

Nepoučené slnko však naletelo prv, ako pustovníci dvojitého charakteru. A tma zahalila snaživú blokádu, čo doriadila zaskočené chodúle. Nie však nadlho sa zmietali, neskôr boli schopní trieštiť sa trupom zámerne usporiadaných Hviezdnych brál, skrz na skrz, do zanieteného stáda Veveričích sestier.

Posádka zanôtila scénickú melódiu, vyrvúc svah minútovým sekom. Pálčivo zarachotil zametač, a z povrchu dedil Dialektického Dusíka. Sústrasť nepočkala na verdikt, a s vervou zasypala Veveričie sestry úhorom.

Čriepok zarezal plece Papľuha, no ten uchopil úhlavného sprievodcu a zaprísahal sa k večnej karikatúre...

Sorky, že som sem už dlho nepridal/a ďalšiu čas ale nemal som internet.

Váš XYZ✌