Neviazaná dlážka [POZASTAVENÉ]

Kapitola III.

Roztrúsené čriepky mu upchávali cievy a tak zabránili prístupu krvi do mozgu, takže sa stalo, že Papľuh chvíľu nebol schopný myslieť. Legálne zahnal náhly príval neduživosti. Oprátka vyčítala, čo sa deje a chvením prstov vzniesla okraje prívalu do vlny nad impériom. Bezpartajný príval schmatol čriepky a kašeľ otvoril Papľuhovi ústa. Čriepky sa kdesi stratili. Musel ich nájsť, a tak vyskákal z impéria a uzavrel vchody, aby čriepky neunikli orliemu zraku dvoch ľudí.

Biedne predtuchy omínali Oprátku a zanedlho sa dopotĺkala k víru v napuchnuteľnom ovzduší a čriepky sa pokúšala zlapať. Tie však unikli. Von z impéria. Nastal zložitý čas hľadania v rozhádzanom svete. Pokúšali sa prísť na charakter a ich myšlienky sa zhmotnili v sivý zákal, ktorý zastrel Oprátke zrak.

Impozantný Papľuh sa túlal v mysli cez lámavý bod, ktorý v blúznení nadobudol tvar, ktorý mu určil smer. Posiatu trávu pošľapali dva páry chodúľov, čo obratne chodili za svojím cieľom. Prebrodiť sa cez obliatu rieku bolo náročné, ale Papľuh ovládal matrix. A už boli v tesnosti. V protitlaku zazreli neblahé črty vypínajúceho sa sídla ušľahtilého vodcu svorky ľudí.

V blížiacej sa hmle začali vyrývať tajnú abecedu toho, čo mali už zabudnúť. Pri vchode sedel sluha najnižšieho stupňa Aborigén a zo strážnej vyvýšeniny Ustanovizeň krivo škúlila na ich stretnutie. Zachrípnutý hlas sa mohutne ozýval ako gong zvolávajúci na obed.

Vstúpili...