Letná hokejová láska ✔

3. kapitola

"Kika. Prosím. Ja ťa milujem. Buďme zase spolu, prosím." ozvalo sa z mobilu

"Daj mi pokoj. Je koniec. Pochop to už." povedala som a zložila som. Išla som naspäť ku chalanom. Sadla som si na lehátko.

"Nejdeš do vody ?" opýtal sa ma Marko.

"No dobre." odpovedala som a skočila do bazéna. Stáli tam ako sochy. Po chvíli išli za mnou. Sadla som si na stoličku, ktorá bola v bazéne. Prisadli si. Rozprávali sme sa a smiali ako... Sú vážne v pohode. Vo vode som dlho nevydržala. Nechodili k nim žiadne ich "faninky", čo som sa čudovala.

"Sorry, chalani, ale idem naspäť na lehátko." oznámila som im a vyšla z vody. Ľahla som si a zas som sa opaľovala. Okuliare na očiach. Och, tie teplé slnečné lúče. Pomaly som zaspávala, ale niekto mi položil mokrú ruku na rameno.

"Maťo. Vieš ako som sa zľakla ?" rýchlo som si sadla.

"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Ja len, že či nejdeš ešte ku nám. Dáme drink." nevinne sa usmial.

"No dobre, ale iba na chvíľu." vstala som z lehátka.

"Jasné."

Tak sme išli za ostatnými. Ako Maťo povedal tak aj bolo. Dali sme drink. Chcela som platiť, ale oni nie. Tak čo už. Stáva sa. Bola som s nimi celé doobedie. Vyšla som z bazéna a zobrala si veci. Priznám sa. Bola som hladná. Vošla som do svojej izby. Vyzliekla som plavky a dala si sprchu. Obliekla som si vrch z druhých plaviek a šortky. Išla som si dať mokré veci na balkón. Vojdem na balkón a koho nevidím ? Hneď vedľa, na balkóne sedí Marko.

"Jé. Dlho sme sa nevideli." povedal a začal sa smiať. Musela som sa pridať.

"Marko ? Prečo sa rozprávaš sám so sebou ?" kričí niekto z izby. Po chvíli prišiel Maťo. Pozeráme na neho ako puci. No hneď sa rozosmejeme. Odíde naspäť do izby. Pokrútim hlavou a opriem sa o zábradlie. Pozorujem to krásne modré more. Marko pozerá na mňa. Iba sa pousmejem.

"Kika ? Máš niečo na dnešný večer ?" opýtal sa po chvíli Marko.

"Nemám. Prečo ?" pozrel na neho.

"No, či by si nešla s nami do mesta, alebo niekde." usmial sa.

"Rada. O koľkej ?" úsmev som opätovala.

"No. Tak o šiestej ? Môže byť ?"

"Môže." prikývla som.

"A čo ideš teraz robiť ?"

"Asi sa pôjdem naobedovať a pôjdem na pláž." mykla som plecami

"Aha. No dobre. Tak ťa nebudem zdržiavať." povedal a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a vošla som do izby. Zobrala som mobil a zamkla izby. Kráčam dole a idem na obed. Sadnem si za stôl pri dverách. Obedujem a zároveň sa hrám na mobile. Zas zvoní. Už ma to nebaví. Vypla som ho. Ani na dovolenke nemôžem mať pokoj ? Css. Naobedovala som sa a išla naspäť na izbu. Zobrala som okuliare, zopla vlasy a môžem ísť. Pláž bola neďaleko. Asi 5 minút od hotela. Našla som slnečník neďaleko a ľahla som si. Vtedy som si uvedomila, že som si mohla zobrať osušku. No čo už. Vracať sa nejdem. Tak som si ľahla na piesok. Opaľovala som sa, do kým niekto nezačal na mňa sypať piesok. Pozriem sa, že kto je to za inteligent. Bol to Paťo s Maťom. Začali sa smiať.

"Chalani prestaňte. Prosím." povedala som a sadla som si do tieňa pod slnečník. Prikývli a sadli si vedľa mňa na piesok.

"Nejdeme do vody ?" opýtal sa Maťo. Súhlasili sme.

"Chalani. Ten piesok je horúci. Ja tam neprejdem." povedala som, len čo som sa postavila na piesok, na ktorý svietilo slnko. Prišiel ku mne Maťo a zobral ma na ruky ako nevestu. Na začiatku som bola proti, ale potom som sa nechala presvedčiť. Wau. Bol to neopísateľný pocit. Proste super. Myslela som, že je to iba sen. No našťastie nebol. Ľudia na nás pozerali, že či sme OK, ale neriešili sme to. Vo vode sme sa bláznili.

"Chalani, kde je Marko ?" obzerala som sa okolo seba

"Čo ti chýba ?" opýtal sa so smiechom Maťo.

"Normálne sa pýtam." nahodila som kamennú tvár.