13. kapitola

788 44 2
                                    

Pohľad Kiky

Maťo ma vytiahol von, že mi musí niečo vážne povedať. Sadli sme si na lehátko pri bazéne a začal.

"Kika. Prepáč, ale inak to nepôjde. Musíme sa rozísť. Proste medzi nami to neklape. Milujem ťa, ale... Fakt, prepáč, ale... " po týchto slovách sa mi nahrnuli slzy do očí. Nič som k tomu nepovedala, len som utekala na pláž. Jediné miesto, kde som sama o takomto čase. Bohužiaľ, som musela prejsť okolo Paťa a Marka. Paťo sa rozbehol za mnou... Zastavila som pri brehu mora. Slzy, čierne od špirály mi stekali po tvári. Paťo sa postavil vedľa mňa a zobral ma do objatia. Položila som si hlavu o jeho rameno, ale slzy mi stále padali z očí.

"Čo sa stalo ? Vieš, že mne môžeš povedať všetko." opýtal sa po chvíli.

"Martin... Martin sa so mnou rozišiel, vraj to medzi nami neklape. A má pravdu." odpovedala som. Videla som, že nevie čo má povedať.

"Pšššt... To je mi ľúto. Len prosím už neplač. Nepristane ti to." jeho posledné slova ma upokojili. Sadla som si na lehátko a Paťo vedľa mňa. Oprela som si hlavu o jeho rameno a bez slova sme tam sedeli. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Ráno som sa zobudila vedľa neho v posteli. Chvíľu som sa pozerala do stropu a rozmýšľala čo sa včera stalo. Z premýšľania sa vytrhol Paťov hlas.

"Dobré ránko." pozrela som na neho a hneď vyčaroval úsmev.

"Dobré. Čo tu robím ?" postavila som sa do tureckého sedu.

"No... Včera večer sme boli na pláži a zaspala si. No, a nechcel som ťa tam nechať, tak som ťa zobral tu."

"Ďakujem. Tak, ja asi pôjdem." povedala som a odkráčala ku dverám. Zatvorila som ich a odomkla si izbu. Moje kroky mierili do kúpeľne. Ranná hygiena, trochu make- up a vlasy zopnuté v drdole. Zabalená v osuške som vyšla na balkón. Oprela som sa o zábradlie a iba pozorovala okolie. Rozmýšľala som nad naším vzťahom s Martinom. Mal pravdu, že to medzi nami neklape. Chvíľu som tam ešte postála, ale potom som sa vrátila do izby. Vybrala som si plavky a žabky. Nič iné ma nenapadlo. Okuliare na očiach a môžem ísť na raňajky. Zbehla som po schodoch dole a našla nejaký voľný stôl. Chvíľu na to prišiel aj Paťo. Prisadol si ku mne. Čudovala som sa, že sám.

"Paťo ? Kde sú ostatní ?"

"A ja viem. Išli niekde do klubu či baru a nevrátili sa. Možno zbalili nejakú babu." povedal a zasmial sa. Pridala som sa. Trochu som sa o nich bála. Predsa, mohlo sa im niečo stať, ale no. Myslím, že majú dosť rokov na to, aby vedeli čo je dobré a čo zle. Dojedli sme naše raňajky a chvíľu sa ešte rozprávali. Ja som mala v pláne ísť k bazénu, tak sa Paťo pridal. Nebola aspoň nuda. Objednala som nám nejaký drink a zasadli sme na stoličky. Nasmiali sme sa, neskutočne. Potom sme začali blbnúť. Až teraz som si všimla, že sú v tomto hoteli nejaký Slováci. Hneď chceli fotku s Paťom, tak ja som zdrhla z vody na lehátko. Slniečko príjemne hrialo, tak prečo to nevyužiť ? Zatvorila som oči a len tak tam ležala. O chvíľu prišiel Paťo. Sadla si si vyššie na lehátko a on oproti mne. (chápete, nie ?) Kecali sme a fotili sa. Nejaké fotky sme dali aj na Instagram. Skoro, hneď ich okomentoval Robo. Paťo mi podal mobil, aby som sa pozrela čo napísal: ...

Letná hokejová láska ✔Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon