Letná hokejová láska ✔

6. kapitola

"Tak dobre. Chalani ste tam aj vy. Takže. Išli sme k baru a Paťo objednal whiskey. Začalo sa piť. Potom ťa nejaký chalan volal na parket. Išla si. Asi po 15 minútach si sa vrátila. A zas sa pilo. Nejako ste sa s Paťom dostali na parket a tancovali. Začali ste sa bozkávať. Ja s Maťom sme sa z vás smiali. Prišli sme k vám. Tiež sme už mali nejaké to promile v krvi. Maťo si dal ešte whiskey a išli sme na hotel. Horko ťažko sme sa tam dotrepali. No a Paťo ťa začal pred našou izbou zas bozkávať. Zobral ťa do jeho postele a... Asi si vieš ďalej domyslieť." keď to dokončil myslela som, že ma porazí. Bolo to ešte horšie, než som si myslela. Aj Paťo bol z toho dosť mimo. Maťo vyšiel na balkón. Išla som za ním. Čudovala som sa, že ma nebolela hlava a ani nikoho z nás. A k tomu nám nebolo ani zle.

"Maťo. Čo sa stalo ?" 

"Je to zlé. Celé. Ty... Si s ním spala. A... To sa nemalo stať." rukami si prešiel tvár

"Prečo ?" opýtala som sa, aj keď som vedela prečo.

"Nechaj tak. Je to jedno."

"Pozri. Medzi nami nič nie je. Dobre, stalo sa čo sa stalo. Ale..." nevedela som akosi pokračovať.

"Ale ?" nadvihol Maťo obočie.

"Medzi nami nič nie je." povedala som. Nič k tomu nepovedal, len vošiel do izby. Išla som tiež dnu. Kráčal do kúpeľne. Marko niekde zmizol.

"Kika ? Môžeš na chvíľu ?" opýtal sa Paťo. Prikývla som a sadla si vedľa neho na posteľ.

"Pozri. Vážne mi je ľúto čo sa stalo. Boli sme opití a... Prepáč." povedal a z kúpeľne vyšiel Maťo. Mal na sebe kraťasy a tielko. Vyzeral hrozne sexi. Sadol si na posteľ a vybral mobil.

"Ja som nemala piť. Je to aj moja vina. Zabudnime na to a bude." pokračovala som.

"Súhlasím. Ale budeme kamoši, že ?" milo sa usmial.

"Môžme."

"Tak ja idem na raňajky. Idete ?" opýtala som sa.

"Ja idem najskôr do kúpeľne." odpovedal Paťo a Maťo sa postavil a išiel k dverám. Pochopila som, že ide na raňajky. No raňajky ako raňajky. Bol to skôr obed. Zišli sme dole a pustili sa do toho. Sadla som si oproti nemu.

"Maťo ? Ty sa na mňa hneváš alebo čo ?" pozrela som na neho.

"Ja, nie. Mal by som ?" mykol plecom.

"Neviem. No vieš. Ráno si..."

"Ráno. Mhe... To je jedno. Nejdeme po obede na pláž ?" usmial sa.

"Môžme."

"Okej."

Dojedli sme náš obed a išli sme na naše izby. Ja som si našla ešte nejaké plavky a na ne dala plážové zavinovacie šaty . Obula si žabky a začal sa hľadať môj mobil. Nevedela som ho nikde nájsť. No nič. Zopla som si vlasy do drdola a zasunula si okuliare. Tento krát som nezabudla už na osušku. Len ten mobil. "Kde je ?" pýtala som sa samej seba. Potom mi to doplo. U susedov. Vyšla som z izby a zaklopala im na dvere. Otvoril Marko.

"Ahoj. Asi som si u vás zabudla mobil." nevinne som sa usmiala.

"Ahoj. Poď ďalej."

"Ďakujem." povedala som a vošla dnu. Paťo bol na balkóne. Hneď ako ma zbadal vošiel dnu. A Maťo. Aký fešák. Šortkové plavky a žabky. Vlasy zakryté šiltovkou so šiltom naopak. Žiadne tričko ani tielko. Nečudujem sa. Môže si to dovoliť. Tam mi ostal aj pohľad. No nič. Prišla som do reality.

"Pomôžete mi nájsť môj mobil ?" opýtala som sa.

"Myslíš, ten biely ?" opýtal sa Paťo. Iba som prikývla a pokračoval.