Letná hokejová láska ✔

15. kapitola

"S Maťom sme išli do jedného klubu. Zasadli sme k baru a začali piť. Ja som išiel s mierou, ale Maťo ? Ten dával do seba jeden pohár, za druhým. Keď už mal v krvi, dosť promile, začal mi hovoriť ako ťa miluje, a že sa s tebou rozišiel. Nechcel som tomu veriť. Potom sa obviňoval. Povedal aj, že to bola hlúposť. A prišlo za ním jedno dievča. Začali tancovať a potom niekde zmizli. Zdá sa mi, že sa volala Miška, alebo nejak tak." dokončil Marko a mne bolo zas nanič. Nejako som to našťastie zakryla. Zvyšok sme kecali o príjemnejších veciach, ale iba dokým sa neotvorili dvere. Stál v nich Martin. Hneď išiel ku mne. Lepšie povedané, ku nám s Paťom.

"Ja som to vedel. Od začiatku si išiel po nej ! A mne tu budeš hovoriť, že mám u nej šancu !" začal kričať a postavil sa oproti Paťovi. Stáli k sebe tvárou, tvár. Nemala som dobrý pocit a ani Marko.

"Ja ? To ty si ju nechal ! Tak buď ticho ! Mal si u nej, niekedy dávno šancu !" kričal už aj Paťo. Myslela som, normálne, že sa pozabíjajú. Síce som tomu nechápala, ale nevadí.

"Buďte ticho ! Nedá sa to počúvať ! Dajte mi už pokoj a ja vám. S vami už nechcem mať nič spoločné, lebo vidím ako ste sa rozhádali. Zbohom. Je mi to ľúto. Prepáčte." kričala som taktiež. Susedia si museli niečo pomyslieť. Tieto slová sa hovorili ťažko, ale bola to pravda. Postavila som sa a so slzami v očiach, som odišla z izby. Dvere som sa neunúvala zatvoriť. Na čo ? Navštívila som svoju izbu a zamkla dvere. Hodila som sa na posteľ a začala plakať. Čo som im to povedala ? Prečo ? Nie, nie. Nedovolím, aby sa kvôli mne hádali. Určite nie. Na večeru by som nešla, ale ako si mi škvrkálo v bruchu. Utrela som slzy a odišla do kúpeľne si dať spŕchu. Stála som tam asi 15 minút a potom konečne vyšla. Vybrala som si oblečenie. Lepšie povedané, to čo mi prišlo pod ruku.  Do vrecka som dala ešte mobil a peňaženku, keďže nemám v pláne ísť hore na izbu. Našla som aj nejaké okuliare, ktoré som hodila na oči. Vlasy boli rozpustené, takže ideme. Zbehla som dole a našla voľný stôl. Rýchlo som niečo zjedla, aby som sa s nimi nestretla. Našťastie sa tak stalo. Odišla som a zamierila do mesta. Všade sa ozývala hudba. Rozmýšľala som kam pôjdem. Do oka mi padol jeden klub, kde sa asi najviac ozývala hudba. Vstúpila som dnu a hneď našla bar. Objednala som si a iba sledovala ľudí. Chcela som si objednať zas, keď ma niekto zastavil.

"Kika. Čo tu ty robíš ?" opýtal sa Marko a sadol si vedľa mňa.

"Čomu nechápeš sa vete, dajte mi pokoj ? Si tu iba ty ?" opýtala som sa. Mala som v sebe iba pohárik, takže v pohode vyjadrovanie.

"Jeden na pláži, druhí pri bazéne. Takže sám." odpovedal a objednal si aj on.

"Aha. Keby som vedela, že to takto dopadne nikdy sa s vami nerozprávam. Moja vina. Prepáčte mi, že som vám pokazila dovolenku. Inak, kde je Robko ?"

"Robko ? Od kedy to je Robko ? Ten zajtra podľa všetkého odchádza. Aspoň sa mi zdá." oznámil mi. Postavila som sa a opustila priestory klubu.