Letná hokejová láska ✔

10. kapitola

"Prežil aj Robo ?" opýtala som sa a napila sa svojej minerálky.

"Asi. Prečo ?" odpovedal Paťo.

"Len tak. Nemôžem sa už ani opýtať ?" nadvihla som obočie.

"Môžeš, ale veď ty máš už Maťka, nie ?"

"Veď dobre, ale to sa už nemôžem s nikým iným rozprávať ?" na to sa začali smiať. Pozerala som na nich ako puk. Pokrútila som hlavou a odišla von. Vybrala som sa do mesta. Neviem síce prečo, ale ťahalo ma to tam. Nikde, nikoho. Super. Prechádzala som sa pomedzi stánky/obchody. Kluby a bary boli zatvorené. Až na jeden, ktorý bol otvorený. Chcela som tam ísť, ale niečo mi hovorilo aby som tam nešla. Len pre istotu to tu napíšem. Nemyslíte si o mne, že som nejaká pijačka alebo dievča, ktoré chodí po kluboch a baroch a každý krát sa s niekým vyspí. To NIE. Vonku začalo byť postupne teplejšie a teplejšie. Otočila som sa a kráčala naspäť na hotel. Išla som k bazénu, lebo som si tam všimla chalanov. Prišla som k nim a všimla si, že Maťo plakal. Lesklé oči, slzy, ktoré mu stekali po líci. Prisadla som si k nemu. Začal ma objímať a bozkať. Ja som tomu nechápala. Pustil ma.

"Čo sa stalo, za tú chvíľu čo som tu nebola ?"

"Chvíľu ? Bola si preč hodinu. Báli sme sa o teba, kde si, či sa ti niečo nestalo. Maťo sa išiel zblázniť zo strachu." povedal Paťo a ja som sa pritúlila k Maťovi a pozrela do jeho krásnych očí. A pošepkala. "Ty si sa o mňa bál ?" počul to, lebo prikývol. On sa o mňa bál. Óóó. Roztápam sa. Pobozkala som ho. Chalani sa začali smiať. Nezdržala som sa poznámky.

"Čo závidíte mu ? Ha ? Priznajte sa. Odhalila som vás." po tom sa prestali smiať, ale ja s Maťom sme začali.

"A teraz za to zaplatíš." povedal Maťo a zobral ma na ruky ako nevestu. Skočil so mnou do bazéna. Myslela som, že ho zabijem. Boli to moje obľúbené šaty. No tento krát som na to kašľala. Vynorila som sa z vody a sadla si na stoličku. Maťo išiel za mnou.

"Milujem ťa." pošepkal mi.

"Aj ja teba, aj po tomto." povedala som a usmiala sa. Chalani sa snažili skryť smiech, ale nedarilo sa im to. Stáli pri okraji bazéna. S Maťom sme vyšli von z bazéna a teraz sa už začali normálne smiať. Neváhali sme a sotili ich do bazéna. Ale Paťo bol rýchly a stihol ma chytiť za ruku. Takže som spadla s nimi. Bolo mi to už jedno, aj tak som bola celá mokrá. Vynorila som sa a Paťo s Markom sa začali smiať. Nevedela som prečo, ale potom mi to doplo. Pán Réway skočil hneď za nami do vody a stál za mnou, akože nič. Musela som sa pridať. Smiali sme sa na celý bazén a jeho okolie. K bazénu prišla nejaká tetka.

"Akože sa nehnevajte, ale mohli by ste ísť preč z toho bazéna, alebo prestať robiť sprostosti ? A vy slečna, prestaňte sa tu smiať ako... Čo si o sebe myslíte ? Sú tu malé deti a toto nie je zrovná dobrý príklad pre nich. A hlavne, neviete o tom, že do bazéna sa chodí v plavkách ?" začala po nás kričať. Chalani ju mali na háku, ale to čo mi povedala vo mne kyprilo. Vyšla som von a postavila sa ku nej.