Sivý svet

230 29 3
                                    

Upadám do letargie,

odrazu vidím všade sivú.

Moje srdce buši no nie je živé,

myslím že mam depresiu.


Postihla mi zrak.

Na svete nevidím nič krásne.

Je mi ľúto je to tak,

po nociach píšem temné básne.


Spať sa mi nedá,

všade vidím farbu sivú,

píšem básne o tom ako vchádzam do neba,

braček, myslím že mám depresiu.


Postihla mi vnem.

Už nevnímam nič než prázdnotu v mojom vnútri.

Je to zle, ja sám to viem,

život sa mi zdá byť až moc krutý.


Postihla mi sluch,

počujem len nereálne hlasy.

Mojim spoločníkom sa stal sa duch,

dennodenne sa mi hlasí.


Už ani neviem prečo dýcham

a cely svet je razom sivý,

mama prepáč mi

že máš syna v depresií.


Postihla mi hmat,

čoho sa dotknem to zomrie.

Vravíš že môj psychiater ma má rád,

no ja netuším, kto vie.


Lieky mi nepomáhajú.

Stále vidím farbu sivú.

Oci, mala niekedy sestra ťažkú depresiu?


Sedím v kúpeľni polonahý celkom sám,

od vzlyku ma boli hlava.

Čo ak sa dnes v noci vzdám?

Odídem? Nastala chvíľa tá pravá.


Neznesiem už ani chvíľu,

trasľavým hlasom volám do mobilu.

Stále vidím farbu temne sivú,

„Braček, volaj záchranku. Tvoj malý brat má depresiu"


Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/Where stories live. Discover now