Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/

Nesprávne telo (FtM)

V odraze zrkadla

nenávidí čo vidí.

Jej radostná nálada upadla,

kto by hádal ten by sa mýlil.

Chce ho rozbiť na kusy

a zničiť tak výzor svoj.

Jej telo sa jej hnusí,

bojuje, tasí zbroj.

Berie ostrie do dlane.

Nechce sa podrezať.

V mysli je iné pohlavie,

chystá sa ho ukázať.

Vlasy padajú sťa dážď,

konečne slobodná sa cíti byť.

Jej mužnosť začala rásť,

oslovuje sa v mužskom rode, nechce to skryť.

A všetci sa smiali.

Kam zmizla podpora?

Len výsmech a bolesť jej dali,

mysleli že vôľu to pochová.

● ● ●

Oblečenie už dávno zmenil,

už o ňom píšeme len v rode mužskom .

Škoda že sa v správnom tele nenarodil,

bol potiahnutý len kožou ľudskou.

Lenže čo hlas?

A črty tváre?

Začne mu brada rásť?

Zdá sa to byť nereálne.

Stále ma tie ženské krivky

a hruď nie je celkom plochá.

Depresívne máva chvíľky,

nemá telo ktorým by sa kochal.

A až keď zarobil dostatok

všetci ľudia stíchli.

Bez zbytočných otázok

mesiac čo mesiac do tela mu ihly vnikli.

Zmenil sa hlas,

zmenila sa tvár.

Na túto zmenu čakal dlhý čas,

na záver, pri zrkadle hrdo stál.

Odstrčil riziká,

do tohto boja vstúpil smelo.

Iných sa jeho voľba netýka,

čoskoro mal nové telo.

Koniec básne,

i keď sme opísali iba smietku.

Je šťastný, to je jasné,

konečne rozbil pekelnú klietku.