Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/

Očista

Napúšťa si vriacu kúpeľ

a ponára sa do nej celý.

Temné sily ovládajú jeho myseľ,

chudák ostal neveselý.

Ponára aj hánky

čerstvou krvou podliate.

Od únavy pulzujú mu oba spánky,

svet ho zrovnal to late.

Samá modrina je duša mladá.

V rovnakom stave aj chlapcovo telo.

Iba pokoj a lásku vo svete hľadá,

sám tuší že dar života, nemal byť jeho.

Uvoľnil sa, zavrel oči.

Horúci vzduch nad ním vládne

až sa mu len hlava toči,

dúfa že snáď neodpadne.

Či tikajú mu hodiny

sa nestará.

Ohmatáva modriny,

kvôli ktorým nespáva.

A už poľavil v mysli,

už prúdom nechal ich viesť.

Do očí sa slzy tisli,

on nechal ich tiecť.

Už horko ho zmáha,

v plameňoch sa smaží,

po žiletke pokukoval,

svoju túžbu neustráži.

Pás krvi sa s vodou riedi,

on iba žalostne stoná,

v duchu kričí aby sa miernil

nuž po pažiach prechádza stále a znova.

Pod hladinu taktiež miery.

Preplachuje tvár, na rukách krv.

V náručí triašky nehybne sedí.

Mozog či srdce? Kto vzdá sa prv?

Tvár biela ani nie duch,

rýchlo odchádza mu dych.

Už skoro minul sa všetok vzduch.

Boľavé pľúca mladé s vodou v nich.

Už prevracajú sa mu viečka,

už končí sa slasť,

na hladine krvavá riečka

ktorá sa rozpína a začína rásť.

Chladnú mu pery,

zmodreli dočista.

Akosi sfialovej naraz celý,

prebieha krvavá očista.

Spamätá sa v správnom čase

lapá po dychu i obväzu.

Hanbí sa, pri lekároch tíško plače,

čaká kým ho odvezú.

Po pár dňoch sa vracia domov.

Povedal pravdu, nemal čo skryť.

"Chcel som Vám dať všetkým zbohom

no uvedomil som si, že ešte chcem žiť."