Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/

Priateľ

Môžem dnes odísť?

Aspoň na pár dní.

Môžem si ublížiť?

Moje srdce totiž spí.

Môžem už konečne ostať sám?

Bez tých ľudí vôkol.

Už nebaví ma tento očný klam.

Vzplanul som zlosťou, teraz som popol.

Môžem sa stratiť

bez toho, aby si ma hľadal?

Nechcem sa vrátiť

k časom, kedy s plačom som spával.

Môžem ťa zatratiť

a nepovedať ti o tom?

Za činy musím zaplatiť,

na začiatok sa blížim veľkým skokom.

A môžeš sa na mňa prestať pozerať

a dožadovať sa slov?

Nechcem, mám chuť sa ísť podrezať,

moja armáda chystá si zbroj.

Depresia, Úzkosť, Žiaľ

zvítaj sa s nimi.

Ja som tejto vojny kapitán,

ja rozhodnem kto bude vinný!

A môžeš už konečne prestať revať?

Rozčuľuješ ma! Vážne že áno!

Nútiš ma strieľať!

Bude len tvoja vina ak neotvorím oči ráno.

Vravím to posledný krát,

ja od teba pomoc nežiadam!

Počuješ, nemáš sa čoho báť!

Tvoju starosť už fakt nezvládam.

Môžeš mi prestať písať

a tak isto volať?

Prestrelené srdce začína hnisať.

Neuvedomuješ si to, ale nútiš ma skonať.

Nežiadal som o priateľa.

Byť sám- to bolo moje prianie prvé.

Nesplnená túžba dokáže veľa.

Bezvládne sa kolíšem, na schátranej vŕbe.